Marek Šefčík

O hodinku sú tu Vianoce. Teda vigília, deň pred narodením Ježiša Krista. Mnohí z nás nakupujú, zdobia, upratujú. Chcú, aby bolo všetko pripravené. Podľa tradícií, podľa nášho gusta, tak, aby sa rodinka cítila čo najlepšie. Aj počasie naznačilo, že by mohlo byť v najbližších dňoch bielo. Na sane to asi ešte nebude, ale na doladenie atmosféry by to stačiť malo. Dnes boli u nás detičky troška dlhšie hore. Zdobili sme stromček. Náš malý špuntík cupkal okolo mňa.Zakaždým, keď mi podávala Lianka nejakú tú salónku, či guľu povedala – Páči sa, ocko! A potom znova. A ešte zas… Pamätám si, ako som ja s mojimi rodičmi v obývačke zdobil stromček a teraz už som ja ocko. Tú funkciu mám už síce dobrých 9 rokov, ale furt mi to príde také zvláštne. Čas neskutočne rýchlo letí. Aj vám? Pri všetkých tých povinnostiach ani nestíhame často sledovať ako nám rastú naše deti. Aj keď je doba uponáhľanejšia ako bola kedysi, naše deti nás potrebujú rovnako, ako sme my potrebovali, v ich veku, svojich rodičov. Sú Vianoce a práve tie majú pre deti špeciálny náboj. Rodičia, ale aj dedkovia a babky by si mali viac všímať tých drobcov. Dospelí už nečakajú darčeky pod stromčekom. Pre nich sú najväčšími darčekmi ich deti alebo vnúčatká. Verím, že aj moja mama s otcom mali vtedy podobný pocit ako dnes ja. Keď sa dnes moje tri deti zúčastňovali pri zdobení stromčeka ja som si uvedomil, že som už najväčšie darčeky v predstihu dostal. Koláče, jedlo, stromček, zima, sneh, darčeky – dobre, dobre, to všetko prispieva k tej slávnostnej nálade, ale nie je to šťastie. Pre mňa je na nezaplatenie pocit, že idem sláviť príchod Ježiška na tento svet s tými, s ktorými mi je najlepšie. S mojou rodinkou. Viem, že nie každý má to šťastie… Ale dovoľte, aby som každému poprial, aby počas týchto sviatkov zažil pocit milovaného človeka.

Nedá mi, nespomenúť ešte jednu vec. Keď sme sa kedysi s mojim otcom modlievali pri štedrej večeri, nikdy nezabudol spomenúť si na tých, ktorí nás v uplynulom roku opustili. Ako narodenie, tak aj smrť patrí ku kolobehu nášho života. Symbolicky dnes smútime za bývalým prezidentom a veľkým človekom Václavom Havlom. Bol to bojovník za slobodu a demokraciu. A aj on ju pre nás vybojoval a sme mu vďační. Pri športových prenosoch často sa zdá, že už je rozhodnuté a predsa sa všetko môže obrátiť naruby. Václav Havel sa celý život zúčastňoval zápasu, kde na jednej strane bola lož a nenávisť a proti nim stála pravda a láska. A on nahlas fandil tým, ktorí v očiach mnohých ľudí beznádejne ťahajú za kratší koniec. Pravde a láske. Mal oblečený ich dres, v ruke držal ich transparent a bolo mu jedno, že sa mu ostatní posmievajú. Fandil svojim. Asi by sme sa nemali hanbiť a pridať sa na jeho stranu fanklubu nielen počas týchto Vianoc. Bol to prezident, na ktorého môže byť občan hrdý. Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji.