Marek Šefčík

Slnko nás opálilo podľa kraťasov, vietor nám poriadne rozfúkal účesy a zadky sme mali otlačené od neforemných sediel. Druhá strana mince bola osviežujúca kofolka, deň strávený športom, v dobrej nálade a predovšetkým s dobrými ľuďmi, kamarátmi, spolužiakmi a za hrsť ďalších pekných zážitkov. Za tie pľuzgiere na zadkoch to bola výborná náhrada. Zadok prebolí, zážitky zostávajú vo vrecku…

Podarilo sa to. Všetko vyšlo nad očakávanie. Aj účasť. Bolo nás tridsaťtri. Žiaci Gymnázia v Skalici, Skaličania, Holíčania a ďalší. Mladí ľudia aj tí duchom mladí. Študenti, organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko Saša a Andrej, kolegyňa Táňa, moja dcérka Lianka, syn Oliver a manželka. Niektorí mali novšie bicykle, iní už také opoužívanejšie, niektorí mali prinízko sedlo a vytrápili sa, niektorým sa venovalo Slniečko trochu viac a dalo im o jeden pálivý boštek na plecia navyše. Jedni fučali viac, iní o troška menej. Ale všetci mali dobrú náladu, úsmev na perách a chuť zvládnuť vyše 50 kilometrov na bicykli. Boli aj takí, ktorí tvrdili, že to bola v ich živote zatiaľ jednoznačne najdlhšia trať. O to lepšie. Myslím, že sa nepomýlim, ak poviem, že sprcha po “tom” im chutila ešte lepšie a vyplavila množstvo endorfínov šťastia…

Štartovali sme z námestia v Skalici a šli dohodnutou trasou. Cez “Baťák” po hrádzi okolo Moravy až na Adamov. Páčilo sa mi naše harmonikové posúvanie sa vpred. Hadík cyklistov sa natiahol, ale po istom úseku hlava počkala chvost. Povzbudila ho, zistila, či je všetko v poriadku a upaľovala ďalej…

Nanuky, kofola, rozhovory, srandičky, krátky voleybal s požičanou gumenou loptou. Nezbedná lopta sa spolčila s vetrom, ktorý jej pomohol do adamovského jazera a unášal ju chytro preč. Obetoval sa Paľo (myslím, že to bol on z dvojčiat) a ako Phelps v svojich najlepších rokoch loptu dostihol a za potlesku všetkých zachránil.

Na Adamove som vyhlásil súťaž o najzbytočnejšiu vec, ktorú si kto so sebou vzal. Výhercovia boli jasní. Valéria vytasila z ruksaku lepidlo na riasy. Peťo vytiahol kalkulačku, ktorá mala celý kryt popísaný vzorcami z fyziky. No a Miro tromfol všetkých, keď vybral na stôl náhradné kolieska na skateboard. Všetci si zaslúžili ako cenu kofolku od učiteľa. Vy by ste mali to srdce im ju nekúpiť?

Spiatočná cesta bola troška iná. Aj trasou, ale aj tým, že nám fúklo jemne zboku a zozadu. To sa šlo! Ani sme nevedeli ako a boli sme pri odbočke na Kopčany. Kostolík sv. Margity Antiochijskej, najstaršia zachovaná sakrálna stavba široko-ďaleko bol naším cieľom. Miesto, ktoré má svoje neuveriteľné čaro nie len pre zaľúbencov, ktorí sa tam stretávajú. Dýchne na vás vedľa neho história druhej polovice deviateho storočia. Väčšinou je zatvorený. Ale my sme dnes mali šťastie. Kostolík, v ktorom bola fajn “klíma” nás privítal s otvorenými dverami. Bol tam pán, ktorý pomáhal kedysi pri vykopávkach a poprosili sme ho teda, aby nám čo-to povedal. Takže sme mali ešte aj nečakanú exkurziu. Potom sme si to namierili k Holíčskemu zámku, okolo neho cez Holíč smerom na Kátov, Skalické rybníky do Skalice, kde naša cyklosranda končila.

Chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili, ktorí svojim ja prispeli k dobrej atmosfére a teším sa v budúcnosti na podobné akcie. Nebojte sa, tie zadky fakt prestanú bolieť 🙂

A ešte čosi – mám vás rád. Mladí ľudia mi vždy dodávali silu v tom, čo robím. Spravil som to pre vás, ale aj ja som svoje baterky dobil. Ďakujem.