Marek Šefčík

Sú chvíle, keď neviete, čo povedať. Pamätám si ich zopár. Jednoducho sa vám minú slová. Alebo ešte takto – slovami sa dá popísať mnohé, lenže nie všetko. Situácia presiahne akúsi hranicu. Nastúpia gestá, pohľady, možno objatia.

Milka moja. Keď som ti blahoželal k tvojim dnešným narodeninám, veľmi rýchlo mi došli slová. Varili sa vo mne emócie, láska, ktorú k tebe neprestajne cítim, pri pohľade do tvojich očí som vedel, že sa vo mne mieša vďačnosť za to všetko, čo pre našu rodinku robíš, vďačnosť Bohu, za to, že ti požehnal ďalší rok života, za to, že sme stále pevne spolu. Iste sa tam miešalo aj ospravedlnenie za moju vlastnú neschopnosť ti viac pomáhať a uľahčiť ti. Vtedy som si ťa pevne pritisol k sebe a s našou dcérkou na rukách som sa zhlboka nadýchol vône tvojich vlasov. Milka, aj cez tento môj článok by som ťa chcel opäť vystískať a povedať ti, že ťa milujem. Dnes si povedala, že máš 32, ale cítiš sa na 23. Je to super, že si veselou a optimistickou manželkou a mamičkou.  Ja ti chcem povedať, že sa môžeš na mňa spoľahnúť. Nech budú čísla tvojho veku akékoľvek, na našej láske sa nezmení nič.

Všetko najlepšie ti praje tvoj Marek.

P.S. Vyzeráš perfektne 🙂