Marek Šefčík

Počas celého volebného obdobia, ktoré sa blíži už k svojmu koncu, bol jednou z nenápadných, neviditeľných, neznámych, rádových červených ovečiek zastrešených vládnou stranou. Aspoň teda pre mňa, ako obyčajného občana. Nikdy som ho nevidel, nikdy som o ňom nepočul, až teraz, keď sa prevalili na verejnosť jeho prešľapy… Mal právo a povinnosť hlasovať tak, ako to šéf prikázal. Bol schopný položiť 6 otázok súdruhovi priemerovi počas hodiny otázok, z ktorých jediná bola zodpovedaná. Za celé to obdobie sa zmohol na autorstvo jednej novely zákona a spoluautorstvo ďalšej. V oboch prípadoch však navrhovatelia vzali svoj návrh späť. Takže čo vlastne spravil tento poslanec Smeru? Bol iba jedným z  83 hlasovacích gombíkov vodcu. Iné prakticky nič.

Na jeho kancelárie sa pritom odkotúľalo k začiatku decembra 2014 takmer 17 000 €. Mal dvoch asistentov, ktorí poberali mesačnú mzdu 756,10 €. Samotný poslanec má za vysedávanie v parlamente základnú hrubú mzdu 3576 €. Navyše je podpredsedom Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny, čo je ďalších 331,94 €. (informácie o platoch zo stránky mojplat.sk pre rok 2014)

A teraz sa prevalí, že manželka, s ktorou je pol roka v rozvodovom konaní, údajne už dlhšie trpí jeho vyhrážky, vulgárne nadávky, ponižovanie (prepisy spŕšky jeho nechutných, krčmových nadávok kolujú na nete). Poslanec Jánoš sa pod tlakom obvinení vzdal mandátu poslanca. Obvenenia ale odmieta. (Poslanecký plat však bude ešte poberať 3 mesiace…)

Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom… Tento Kristov výrok z Nového zákona je veľmi známy. … a každému z nás by asi vypadli kamene z rúk. Ja som však presvedčený o tom, že volení predstavitelia štátu, ktorí nás zastupujú v Národnej rade, ale nie len oni, taktiež predstavitelia miestnych samospráv primátori, či starostovia, alebo poslanci VÚCiek, by mali byť v prvom rade morálnymi autoritami. Mali by ísť príkladom. Viem, nikto nie je taký, aby mohol vrhnúť kameň, no aspoň sa k tomu lepšiemu priblížiť. Ale všetko je to aj naša chyba. Vyberáme si svojich Jánošov vo voľbách a je to teda aj o našej vlastnej zodpovednosti. Hanbím sa, že aj takíto poslanci sú platení z našich daní.

Neignorujme preto právo rozhodovať. V komunálnych, parlamentných voľbách, v ľudových hlasovaniach, v prezidentských voľbách. S dôsledkami našich rozhodnutí sa potom stretávame počas celého volebného obdobia, keď za nás a o nás rozhodujú pokrivení ľudia, ktorých morálna úroveň nedosahuje ani zďaleka kladné hodnoty.