Líška
Keď padal totalitný režim v 89-tom, mal som 11 rokov. Mnohému som vtedy nerozumel, ale vyfasoval som od Pána Boha veľmi aktívneho, z nastupujúcej slobody sa tešiaceho, vo vtedajšej VPN-ke (Verejnosť proti násiliu) sa angažujúceho a na čiernobielej telke všetko sledujúceho otca. Mal som vždy dobrý vzťah s otcom a čo zaujímalo jeho, zväčša zaujalo aj mňa. Aj do ksichtu sme si podobní. Tuším v tom má prsty teta Genetika. No, ale späť k téme. Už vtedy som sa považoval za takého, koho zaujímajú veci verejné. Vypytoval som sa otca a učil som sa čo ako funguje, alebo lepšie, čo všetko nemohlo vtedy fungovať a prečo. Otec mi vysvetľoval. Stal sa potom prvým “slobodným” starostom v našej obci, plný ideálov a vízií. Mnohé sa mu podarilo spraviť, no v niektorých veciach aj tvrdo narazil. Po 8 rokoch starostovania už ďalej kandidovať nechcel. Boli ľudia, čo ho presviedčali, aby to ťahal ďalej (ja medzi nimi), ale on povedal, že stačilo. Asi len on a moja mama tomu rozhodnutiu rozumeli najlepšie… Ale zas som troška odbočil. Pamätám si, keď sa krivka sínusoidy šplhala hore a mám v živej pamäti, keď sa naopak, so silnejúcim “mečiarizmom” otočila smerom dole a padala. Potom sa “bicyklovalo” proti Mečiarovi a zdalo sa, že sa ideme znova nadýchnuť. Aj sme to rozdýchavali, prišiel čerstvý vzduch, lenže potom sme si prívod kyslíka znova sami zastavili. A potom znova chvíľku dole a znova hore. No a momentálne sa plazíme kdesi vo veľmi nízkych hodnotách funkcie, ktorú som na časovej osi stručne popísal.
Na “iksovej” osi je čas. Od 1989 doteraz. Ale neviem dosť presne vyjadriť, aké hodnoty sú na “ypsilonovej” osi. Nie je to čisto politická kultúra/nekultúra, nie je to ani politická etika, či morálka, ani bezbrehé rozkrádanie a klamstvá priamo do očí tomuto ľudu. Je to všetko dohromady, a to jedným slovom nazvať neviem. No, a tieto hodnoty sú teraz doledole. Nerobím si ilúzie, že niekedy boli veľmi vysoko, ale predsa mám pocit, že mocistrana, na čele so súdruhom priemerom, tvorí momentálne na časovej osi lokálne dno.
Pred týmito voľbami, ktoré sa blížia, som sa pristihol, že nesledujem politické relácie a dianie na našej politickej scéne tak intenzívne, ako v minulosti. Stalo sa mi to po prvý krát, že som zachytil až poslednú predvolebnú debatu v RTVS, aj to len asi jej druhú polovicu. Asi som viac zaneprázdnený, ale cítim tiež aj také znechutenie…
Pred pár dňami som sa zamýšľal nad tým, či vôbec pôjdem voliť. A to som doteraz bol na všetkých voľbách, ktoré som ako volič zažil. Krátkym premýšľaním som však prišiel na to, že tak asi k riešeniu neprispejem. Tak som sa začal pohrávať s “kacírskou” myšlienkou. Ísť a dať hlas Smeru. Má to akýsi racionálny základ v tom, čomu sa hovorí liečba šokom. Len od absolutného dna sa môžme odraziť a vynoriť. No najskôr treba na to dno padnúť. A my predsa ešte tam nie sme! Čo ak by sme dali nášmu priemerovi a jeho teľatám ústavnú väčšinu?! Veď som začul v závere tej debaty v telke, ako povedal, že Slovensko ekonomicky prosperuje, má stabilnú vládu a to je pre krajinu najpotrebnejšie aj po voľbách… Keď hovorí do kamier, že sa máme dobre a budeme mať dobre, tak prečo mu nedať hlas?
… neskôr som aj túto myšlienku pochoval s tým, že by som sám so sebou nemohol zaspať, keby som volil týchto socialistov. A ako by som to neskôr vysvetľoval svojim deťom?
Takže voliť idem. A znova si vyberiem z pravicových strán, aj keď v ostatnom čase ma už riadne … veď viete čo. Jednoducho musíme bojovať. Dalo by sa veľa písať o zlodejinách a bezcharakterných činoch mocistrany. Ale načo? Je toho všade veľa ale niektorých ľudí v slepej dôvere súdruhovi nič a nikto neovplyvní. Spomeniem však jednu zaujímavosť, ktorú priemer v tej debate vypustil z úst, ako svoju, ich silnú stránku. Oni sa vraj nerozpadli a nikto z ich strany neodišiel, na rozdiel od iných strán. Ja by som na to reagoval asi takto: 83 teliat iba bez rozmyslu stláča gombíky tak, ako to priemerovi vyhovuje. Nemusia spraviť v podstate nič, len hlúpo plniť jeho vôľu a berú za to slušnú odmenu. V iných stranách premýšľajú, tu a tam s niečim nesúhlasia, niektorí to riešia odchodom a podobne. Ale títo? Akú by mali motiváciu odísť? Nikdy žiadnu. Veď práve žerú z válova.
A z týchto vecí sa mi robí dosť zle. Takže aj keď som ten predvolebný humbuk tentoraz až tak nesledoval, súdruhovia ma presviedčajú, že zdvihnem riť sa a napokon pôjdem voliť predovšetkým proti nim. Ja viem, je to také negatívne, ale myslím, že s líškou nemôžem bojovať tak, že dám do kurína viac sliepok, ani väčšie právomoci kohútovi ale tým, že líšku do kurína už nevpustím. Samozrejme, že aj tie sliepky môžu byť potvory, ale furt lepšie, ako líška 🙂