Marek Šefčík

jan a janka

Keď som sa jej na to opýtal, nevedela dosť dobre odpovedať. Povedala len, že preto, lebo ho milovala. Lebo ho mala rada.

Vyrástli sme a začali sme sa pýtať na minulosť. Zaujímali sme sa, ako to bolo vtedy, keď mama s otcom spolu začínali, keď sa rodili aj moje vlastné dejiny. Otec bol chlapec z dediny. Hral futbal a tréningy boli dvojfázové. Na ihrisku bola prvá fáza a tá druhá v krčme. Nevynechával ani tú. Aj po zápasoch chutila cigaretka, dve, tri a nejaký alkoholový vylepšovák nálady k tomu. Raz z radosti z úspechu, inokedy na pozdvihnuie smutnej nálady po prehratom zápase. Ako mladý chodieval aj na zábavy a, ako sám hovorieva, pil aj keď to nevedel. I dnes tvrdí, že piť by mali len tí, ktorí piť vedia. Teda tí, ktorí vedia, kedy prestať. A on práve toto nevedel. Spomína na to, ako sa dostal zo susednej dediny zo zábavy a nevedel si spomenúť ako. Keď zistil, na druhý deň neskoro popoludní, keď vstal z postele, že má topánky zašpinené zvrchu na špičkách, vedel asi ako to mohlo vyzerať…

Pošťastilo sa mu, keď mal nejakých 25 rokov, oženiť sa. Vzal si dievča, s ktorým sa zoznámil na nejakej svadbe, kde sa stretli. Bola tiež z dediny, 42 kilometrov od Bijacoviec. Vyrastala na okraji Slovenského raja v Betlanovciach.

Môj dedo, otcov otec, bol šikovný majster, ktorý spravil, opravil, zhotovil aj veci, na ktoré boli iní krátki. Lenže mal pre chlapov z dedín na východe typickú neresť – alkohol. Bolo to zlé. Cigarety s alkoholom nahlodávali vzťahy v rodine, komplikovali vzájomnú komunikáciu a zničili dedovo zdravie. Ako 61 ročný sa dotrápil na tomto svete s bolesťami, s rakovinou hrtanu. Som smutný z jeho príbehu, predovšetkým z toho, že tak pracovitý a silný chlap, zlyhal zoči voči svojej neresti.

Lenže na niečo to bolo dobré… Pýtal som sa teda mamy, prečo tak riskovala, keď videla, aké problémy má dedo a keď videla, že otec si tiež dopraje. Prečo si môjho otca vôbec vzala? Akože, nechcem veľmi rýpať, lebo aj toto jej rozhodnutie spôsobilo, že tu môžem ťukať do klávesnice a písať práve o nich, ale aj tak ma to zaujímalo. Mama, prečo? Mala som ho rada. Milovala som ho. A dodala ešte, že keď si otec vypil, tak nikdy nebol agresívny, nikdy jej, ani nikomu inému neublížil. Ba naopak, práve vtedy ju najviac chcel nosiť na rukách a vyznával jej lásku.

otec s kamaratom, vtedy este s cigaretkou medzi prstami 🙂

jeho mama mu povedala – chuligan! – a jeho sa to tak dotklo, ze sa dal ostrihat dohola. vodka nechybala… nie len ako dekoracia 🙂

Moji rodičia teda začali spolu žiť. U otcovej babky v domčeku mali k dispozícii izbu. Prababka spala vo veľkej kuchyni na dyváne (taká pohovka). Lenže otec žil tak, ako pred svadbou. Šiel občas s kamarátmi, aj si dal do nosa, aj skombinoval tvrdý alkohol s vínom a … viete ako to dopadlo. Nepamätal si ako prišiel domov. Lenže teraz ho vždy, na rozdiel od toho, čo bolo predtým, čakalo po prebudení prekvapenie. Prebudil sa oblečený v pyžame, čistý, umytý. Žiadne smradľavé ponožky na nohách, žiadna špinavá košeľa. Čistučké pyžamo. Tak sa to stalo pár krát, až kým sa to nezlomilo. Mama otca obriadila a nikdy mu nič nevyčítala. Žiadna hádka, žiaden zdvihnutý ukazovák, či prudší hlas, alebo nebodaj vyhrážky. A otec si to začal uvedomovať. Začalo mu byť trápne to, že sa mama oňho aj v takejto chvíli postará, že chce, aby bol čistý, umytý a podáva mu pomocnú ruku. Podľa jej vlastných slov – lebo ho milovala. Jednoducho z lásky. Mohla sa zlostiť, mohla hromžiť a hnevať sa, ale ona naopak – odpúšťala.

Dnes sa v kostoloch hovorilo o tom, ako Kristus kázal odpúšťať. Sluhovi pán odpustil veľký dlh a ten sluha šiel za iným a za maličkosť, ktorú mu dlhoval, ho uvrhol do väzenia. Smutné. My chceme, aby nám Boh odpustil a my svojim blížnym odpustiť nechceme. Pri evanjeliu mi dnes v kostole naskočil práve príbeh lásky mojich rodičov.

Mama láskou zlomila otca a ten radikálne zmenil svoj postoj k alkoholu. Šlo to ťažko, ako mi spomínal, ale rozlúčil sa s cigaretami aj alkoholom a od tých čias, je to už asi 40 rokov si nedal ani šluka, ani kvapku. Povedal, že nevie piť, tak nebude.

Dodnes som mu vďačný za jeho rozhodnutie a mame za to, že nie hrubou silou, ale vytrvalým vánkom lásky a obetí, dokázala zničiť otcov neduh. Otec sa začal venovať športu ešte viac aktívne i organizačne ako funkcionár, hrával futbal i šachy, potom začal behávať maratóny. Chodieva s mamou na turistiku doposiaľ, žijú aktívne a sú pre mňa velikým vzorom.

Otec má 65, mama 62 a neberú žiadne lieky. Tento rok oslávili 40 rokov spoločného manželského života. Sú vitálni a zdraví dôchodcovia. Optimisticky naladení a ja verím, že ich Pán Boh požehná ešte dlhou spoločnou cestou, aby boli ešte dlho povzbudením aj pre naše deti a svoje vnúčatá.

“Aj keď troška oneskorene, prajeme vám s Milkou aj s našimi deťmi, mama, otec, nech je vaša láska stále tým najväčším bohatstvom, ktoré vlastníte. Radosť z tohto pokladu máme aj my, vaše deti a vnúčatá.”

stastni aj po 40 rokoch manzelstva. super!