Marek Šefčík

Peťo Čimbora, správny chlap z vedľajšieho činžiaku ma oslovil s tým, že by chcel zorganizovať v piatok spomienkovú akciu na Karla Kryla. Prečo? Lebo práve dnes by sa dožil 75 rokov. A prečo ešte? Lebo mal v marci 1992 prvý a zároveň posledný koncert na záhorí, v Senici, zastavil sa aj pri priateľoch v Holíči, kde s ním spravili rozhovor a tiež tu prenocoval… A prečo ešte? Lebo máme radi Krylovo posolstvo.

Sú ľudia, ktorí sú šťastní nešťastní. Hovorím o tých nešťastníkoch, ktorí radšej splynú s davom a “vezú sa”. Sú naoko šťastní, nič im nechýba, ako niekto píska, tak oni skáču. A potom je druhý extrém. Sú to ľudia nešťastní šťastní. Tí, ktorí dokážu niečo obetovať, dokážu sa postaviť aj proti presile. Nechcú zapadnúť, riskujú. Pre iných. Sú jednoducho takto nastavení. Navonok sa to javí tak, že sú nešťastní. Ale vnútri sú vyrovnaní so svojim vlastným svedomím a sami vedia, že nemôžu konať inak. Ich šťastím je správna cesta, po ktorej kráčajú. Aj keď to často bolí.

Karel Kryl je prototypom tej druhej skupiny. Symbolicky obdobie medzi míľnikmi 1968 a 1989 prežil v cudzine. Jeho srdce však neprestávalo biť pre ľudí doma. Ako rád sa vtedy vrátil. Spieval, koncertoval. Ale aj svojsky varoval pred prehnaným optimizmom. V 89-tom sa vyjadril, že nesmieme si teraz pískať, ale treba demokraciu strážiť. Dodal aj, že každá demokracia sa môže zmeniť na bitevné pole. Ak sa človek zamyslí kam sme sa dopracovali, tak treba povedať, že Kryl sa ukázal ako veľmi presný “prorok”.

Umelec, ktorý svojim slovom osloví množstvo ľudí, dokáže dodať odvahu, poodkryť pravdu je spravidla nočnou morou mocných. Krajiny, ktoré nemajú svojich Krylov sú odkázané na smutnú históriu.

A ako to dopadlo dnes? Chladno, vietor. Zišlo sa nás sedem! Krylova fotka, sviečka, ruža, lipka zasadená na sté výročie založenia republiky pri “Margitke” v Kopčanoch, reprák a Karlove nezabudnuteľné pesničky a sedem ľudí spomínajúcich na jeho odkaz.

Karel Kryl zomrel v roku 1994. V roku 1993 povedal so smútkom v hlase, že v Prahe takmer nehráva, “protože o to není zájem”. Mám veľmi silný pocit, že aj dnes potrebujeme takých Krylov a keď sme si v tom Novembri mysleli, že sme za vodou, tak sme sa veľmi mýlili. Bolo nás na jeho narodeninách “len” sedem. My sme sa však tešili aj takémuto počtu a chcem poďakovať každému, kto prišiel. Peťovi aj za to, že to, napriek “tušáku”, že nás nepríde veľa, zorganizoval. A napokon chcem poďakovať každému, kto nechce zapadnúť do davu, ale je ochotný aj obetí pre dosiahnutie vyšších cieľov.