Kontrast
Teraz, možno viac ako inokedy, pozeráme telku. Nie je problém vo večerných hodinách naraziť na šťavnatý krvák. Najčastejšie americký. Napríklad taká Markíza to furt v predstihu reklamuje, že – Akčný piatok na Markíze! Pozriete si občas nejaký akčňák? Niekedy som to tiež pozerával… Aký máte pri takých filmoch pocit? Vložíme sa do roly tých dobrých, vlastne sme ich fanklub. Trpia. Najskôr je hlavný hrdina v úzkych. Má problémy, mučia ho, či mu siahnu na rodinu. Berú mu to najdrahšie čo má. Je to čas masírovania nášho mozgu, v ktorom sa rozochvievajú strunky s menom nenávisť. Vibrujú, vibrujú, stále silnejšie a silnejšie. Potom prichádza zlom. Náš favorit je akoby zázrakom vytrhnutý z pazúrov zla a začína druhá fáza. Dôsledkom prudko chvejúcich sa struniek nenávisti, prebudí sa struna pomsta. Tá je potom neudržateľná… Za nášho jasotu prichádza zadosťučinenie, keď hlavný hrdina, s mocou nevídanou, likviduje nielen svojho, ale už aj nášho nepriateľa. Efektne, bombasticky, štýlovo, s úrokmi. My tlieskame a pri záverečných titulkoch cítime spokojnosť s tým, že, aspoň vo filme, spravodlivosť zvíťazila…
Dnes je akýsi čudný sviatok, ktorý do Vianoc zdanlivo absolútne nezapadá. Svätý Štefan a jeho mučenícka smrť. Tak ako narodenie i smrť patrí ku kolobehu života. V knihe Skutky apoštolov je popísaný záver Štefanovho života. Bol múdry, chcel a nasledoval Krista. Je napísané, že z milosti božej konal veľké veci. Hovoril tak, že mu nedokázali oponovať. Chytili ho, hnali za mesto a kameňovali. Náš “akčný” hrdina trpí a je v úzkych. Snažia sa mu siahnuť na život. Takže prvú fázu by sme mali. Ideme na ďalšiu… Ešte predtým, ako sa pri čítaní týchto riadkov, dokáže rozkmitať strunka nenávisti k mučiteľom, vstúpi do toho sám svätý Štefan, ktorý sa modlí. Nastáva zvrat, na ktorý nie sme z akčných filmov zvyknutí. Nastupuje zbraň, ktorou zvíťazil aj Kristus. Láska. Bezhraničná. Aj k svojim mučiteľom. Strunka pomsty mlčí, nemá šancu sa ani pohnúť, pretože jej to nedovoľuje záverečná reč kameňovaného Štefana. Posledné, čo vyslovil bola modlitba za nepriateľov – “Pane, nezapočítaj im tento hriech.” A len čo to povedal, zomrel. (Sk 7, 60)
Spravodlivosť a boj za pravdu je pre každého z nás mimoriadne dôležitá vec. Nielen v duchovnom, ale vnímame to predovšetkým vo svetskom živote. No ani túžba po spravodlivosti, ani túžba po víťaztvách pravdy nesmie prerásť v nenávisť , ktorej nedozierným následkom je pomsta. Je to ťažké, no vzorom nám nie je len sám Kristus, ale všetci jeho nasledovníci, ktorí neváhali dať aj svoj život, na čele s prvým mučeníkom svätým Štefanom.
Categories: viera, život, smrť, ...
Náš hrdina? (zdroj – imaginarymuseum.org)
Dnes je akýsi čudný sviatok, ktorý do Vianoc zdanlivo absolútne nezapadá. Svätý Štefan a jeho mučenícka smrť. Tak ako narodenie i smrť patrí ku kolobehu života. V knihe Skutky apoštolov je popísaný záver Štefanovho života. Bol múdry, chcel a nasledoval Krista. Je napísané, že z milosti božej konal veľké veci. Hovoril tak, že mu nedokázali oponovať. Chytili ho, hnali za mesto a kameňovali. Náš “akčný” hrdina trpí a je v úzkych. Snažia sa mu siahnuť na život. Takže prvú fázu by sme mali. Ideme na ďalšiu… Ešte predtým, ako sa pri čítaní týchto riadkov, dokáže rozkmitať strunka nenávisti k mučiteľom, vstúpi do toho sám svätý Štefan, ktorý sa modlí. Nastáva zvrat, na ktorý nie sme z akčných filmov zvyknutí. Nastupuje zbraň, ktorou zvíťazil aj Kristus. Láska. Bezhraničná. Aj k svojim mučiteľom. Strunka pomsty mlčí, nemá šancu sa ani pohnúť, pretože jej to nedovoľuje záverečná reč kameňovaného Štefana. Posledné, čo vyslovil bola modlitba za nepriateľov – “Pane, nezapočítaj im tento hriech.” A len čo to povedal, zomrel. (Sk 7, 60)
+1