Katke, postihnuté dievčatko!
Rozhovor Boha so svätým Petrom:
Boh: Počúvaj Peter! Tej Vierke zo Zvolena, chlapčeka. A nech je blonďák, po dedovi.
Peter: Dobre, Pane, píšem si blon-ďák.
Boh: Zuzane z Popradu, čiernooké dievčatko.
Peter: Mám to. Diev-čat-ko.
Boh: Milke z Bijacoviec, dvojčatá. Chlapcov.
Peter: Dvojčatá?
Boh: Áno. Neboj sa, zvládne to.
Peter: Dobre teda. Dva-ja chlap-ci na-raz.
Boh: Katke zo Skalice, postihnuté dievčatko.
Peter: Čože?
Boh: Dobre si počul. Postihnutú dcérku.
Peter: Pane, veď je to žieňa, ktoré Ťa nadovšetko miluje. Nikdy nikomu neublížila. Ba naopak. Pracuje v domove dôchodcov a príkladne sa o tých ľudí stará. Rozdáva im radosť a oni ju majú radi. Tak sa teší na svoje prvé dieťa a Ty jej chceš spraviť toto? Prečo práve ona, Pane?
Boh: Lebo práve ona je dosť silná na to, aby to dievčatko vôbec prijala. Ona je dosť trpezlivá na to, aby ju čo najviac naučila. Ona je dosť vytrvalá na to, aby to nevzdala. Ona má dostatočne veľké srdce na to, aby to dieťa zaliala svojou láskou. Ona má zdravú dávku egoizmu na to, aby žila plnohodnotný život a dbala aj o seba. Práve ona je tá, ktorá bude pre svoje okolie obrovským povzbudením. Ona to všetko hrdinsky zvládne… A teraz už píš, Peter. Kat-ke po-sti-hnu-té diev-čat-ko.
Peter: Dobre, Pane…
Toľko utrpenia, toľko krutosti je na tomto svete. Prečo si taký nespravodlivý k nevinným? Skutočne sa na to môžeš pozerať, Bože? Prečo si chcel pre Katku postihnuté dieťatko?…To sú naše otázky adresované Jemu. A odpovede nechodia…
Malý mravec, pochodujúci kdesi v tráve, má svoj dvojrozmerný svet. Žije si v ňom a nevie, že Zem je guľatá, že sa točí, že existujú planéty,… Človek to vie. A nielen to. On vie omnoho viac. Vie, že existuje vesmír, v ktorom sú hviezdy a galaxie, vie odhadnúť vek vesmíru, vie o našom svete toho veľmi veľa a zamýšľa sa nad otázkami života. Aj tými krutými… Medzi mravcom a človekom je velikánsky inteligenčný rozdiel. Človek vie o mravcovi takmer všetko. Mravec o človeku nič. Medzi človekom a Bohom je ten rozdiel ešte omnoho väčší. Človek je obmedzený priestorom a časom, pre Boha toto neexistuje. Nemá teda zmysel obviňovať Ho, z našej pozície, z krutosti. Nevieme, aké ciele tým sleduje. On určite presne vie čo, prečo a ako urobiť. My sa teraz zúfalo dožadujeme odpovedí, kričíme a zlostíme sa tak, ako sokolie mláďa, ktoré ochranári vyberajú z hniezda, aby ho označkovali. Nerozumie. A pritom ide len o jeho dobro…
Ten vymyslený rozhovor Petra s Bohom som kedysi niekde počul a myslím, že aj v ňom sa skrývajú možné odpovede…