Jedenásty Gürsching
Stretol som ho na ulici. Chodil pomaličky, už dobre nevidel. Raz som ho videl ako s ošúchanou nákupnou taškou stojí pri potravinách na križovatke a stopuje. Chcel sa dostať na námestie vzdialené asi poldruha kilometra. Prehodil som s ním pár slov. Šachu sa venoval ešte aj po 90-tke, ale potom to kvôli zhoršujúcemu sa zraku nechal tak.
Kedysi bol tiež učiteľom a dlhé desaťročia hrával šachy. Aj súťažne. A prestal s tým doslova na sklonku svojho života. Keď zomrel staručký pán Gürsching, nezanechal potomkov. Má nejakých vzdialených príbuzných, ale tí nie sú v Šaštíne. Rok či dva po jeho smrti som zašiel za primátorom s myšlienkou, že by som, s podporou mesta, mohol usporiadať na jeho počesť šachový turnaj, aby sa naňho nezabudlo. Tak vznikol Memoriál Štefana Gürschinga v rapid šachu v Šaštíne-Strážach. Napadlo mi vtedy, že by bol vhodným termínom 1.máj, ktorý je sviatkom. Ujalo sa to. Dnes teda turnaj napísal svoju jedenástu kapitolu.
Dobová fotografia od pána Čuridla. Gursching druhý zľava, Čuridlo v klobúku tretí zľava. Okrem neho už nikto na fotografii nežije…
Napriek tomu, že už 2 roky nepôsobím v Šaštíne-Strážach, primátor mal záujem, aby tradícia pokračovala. Okrem mesta sa našli aj ďalší sponzori a ľudia ochotní pomôcť a tak teraz môžem povedať, že všetko prebehlo hladko a podľa vyjadrení zúčastnených šachistov, je tento turnaj obľúbený.
V šachu nerozhoduje vek. Stretávajú sa, aj v našom turnaji, žiačikovia, ktorí so šachom začínajú, ale aj vyslúžilci, ktorí si pamätajú pána Gürschinga ako spoluhráča. V jednom turnaji hrajú šachisti, ktorí sú extraligovými hráčmi a od nich sa môžu učiť tí, pre ktorých je dotyk s figúrkou a razantne dokončený ťah stlačením hodín zatiaľ ešte podstatnejší ako samotný zmysel ťahu. Toto ja považujem za najväčší odkaz turnaja a verím, že sa z neho teší aj nebohý Pišta báči, ako ho v jednom venovaní v knihe oslovili nejakí príbuzní.
Česko, Rakúsko, Nemecko a Slovensko. To sú šachové federácie, z ktorých zástupcov sme na turnaji privítali. Holíč, Osuské, Hlohovec, Orechová Potôň, Cífer, Piešťany, Bratislava, Gbely, Modra, Štefanov, Skalica, Senica, Vrbové, … “Gens una sumus” je heslo šachistov. Znamená v preklade “Sme jedna rodina”. A mne práve to heslo napadne vždy, keď ako riaditeľ turnaja vnímam priateľskú atmosféru na prvého mája. Priateľské podanie rúk, fair play hra, uznanie kvalít súpera ale aj neuveriteľná bojovnosť. No a potom, po vyhodnotení rozchod s tým, že znova 1. mája 2019 bude voľno a my sa stretneme za šachovnicami a bude sa na nás s radosťou dívať aj Štefan Gürsching.
Keď v Šaštíne-Strážach končilo svoju púť Gymnázium Jána Bosca, nevedel som si predstaviť, ako bude ďalej fungovať tento turnaj. Zistil som, že vďaka ochotným ľuďom a priateľom šachistom má turnaj svoj vlastný život a dýcha sa mu dobre. Dnešných 60 účastníkov je toho dôkazom.
Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhajú pri organizácii (Milke, Markovi, Oliverovi, Janovi, medzinárodnému rozhodcovi Rasťovi, kuchárkam, ktoré skvelo navarili), sponzorom (Mestu, firme Rechtys, Karolovi, Sobekovcom) a všetkým, ktorí si prišli zahrať a turnaj podporili.
Obed chutil nielen partii Holíčanov 😉
Odskočiť si na dobrú zmrzlinu nezabudol ani Patrik Gaša 🙂
Snáď ešte spomeniem trojicu najúspešnejších: Jaroslav Sobek (Česká republika), Patrik Gaša (ŠK Osuské) a môj kolega zo Šachového klubu Holíč Ivan Horák. Blahoželám.
Ja som bol spokojný. Aj vy?