Nič z toho sa ale neudialo. Na štadióne to počas zápasu smrdelo zvláštnou atmosférou. Čudný pocit sa ma zmocnil, keď v tretej tretine fanúšikovia viac tlieskali Slovincom a odmeňovali tak ich snahu o vyrovnanie stavu na 2:2. Umocnilo sa to ešte, keď sa po našom góle, do prázdnej brány, na 3:1 hľadisko, z väčšej časti, nedokázalo spontánne tešiť. Fakt úprimne sa tešili z víťazstva našich snáď iba moji 5-roční synovia Oliver a Marek… Ja viem, viem. Máme lazaret hráčov z NHL. Tí, ktorí tam vypadli v play-off čakajú na operácie, doliečujú sa, alebo majú iné problémy. Je ich asi 17, a to je na malé Slovensko priveľa. Ešte hádam taký rok nebol. Napriek tomu si nemyslím, že by sa naši reprezentanti mali za stavu 2:1 so Slovinskom správať akoby hrali so Švédskom alebo s Kanadou. 2:1 so Slovinskom nestačí, chlapci! Podľa mojich informácií bol Kopitar jediný hráč súpera z NHL. My sme mali z tejto súťaže v tíme viacerých. Asi si tiež nikto nedovolí vážne porovnávať Slovinskú so Slovenskou hokejovou ligou…

Ak je pravdou, že máme v globále omnoho lepších hokejistov ako Slovinci, potom musí byť to včerajšie mátoženie po ľade vysvetliteľné iným spôsobom. Počul som názor, že títo hokejisti sa šetria, neriskujú zranenie, pretože sa chcú do tej Kanady na MS dostať. Že vraj majú kvôli malej tlačenici v reprezentácii viacerí miesto takmer isté. Po zhliadnutí dnešnej nominácie sa utvrdzujem v tom, že na tom niečo bude… Načo si pozývame na prípravné zápasy reprezentácie iných krajín, keď s nimi nechceme hrať hokej, len si s nimi v tréningovom tempe trošku pokorčuľovať? Nie je to prepych?

A bola tam, na tom hokeji, aj hlava. Presne tá, od ktorej ryba tak hnusne smrdí. Keď už som pritom, tak asi má Peter Šťastný pravdu, keď hovorí, že to ide s našim hokejom dolu vodou a poukazuje na užšie “široké” vedenie hokeja a jeho eštebácku minulosť. Ešte dodám, že náš hokej asi potrebuje poriadnu facku, aby sa spamätal. Možno ani nie tak samotný hokej, ale ten vysmiatý “výborný” manažér. Nebudeme sa môcť porovnávať s Čechmi, Rusmi, Fínmi a budeme musieť pomaly zabudnúť na niekdajšie “povinné” víťazstvá s Nemeckom či Švajčiarskom. Našimi súpermi sú teraz Nórsko, Slovinsko. Žiaľ, taká je realita.

Nech motyka vystrelí, nech sa im v Kanade darí, nech dosiahnu úspech. Prajem im to, ale ja už optimistické okuliare nemám. Už som sa aj začal obávať, že po katastrofálnej príprave, môže prísť šampionát, na ktorý budeme chcieť zabudnúť. Bojím sa, že je ľahko možné, že v závere budeme podobne ako v Skalici, fandiť radšej Slovincom, ktorí svoj tím vyskladali z omnoho “jednoduchšieho” materiálu. Fuj! Nikdy som takto nepremýšľal. Vždy som veril, vždy som optimisticky fandil. Aj keď sa nedarilo. Kde su moje okuliare? Kto mi dá nové? Snáď naša reprezentácia svojimi výkonmi v Kanade?

A možno predsa len problémy vychádzajú z hlavy zapáchajúcej minulosťou…