Marek Šefčík

Niektorí to vyriešia tak, že vypustia zo seba tri štyri vulgárnejšie výrazy a ventil povolí. Ja som sa to nikdy nenaučil. Jednoducho, nehovorím tak. Možno by sa občas zišlo tak od pľúc si zanadávať, ale ja to neviem. Našiel som si svoje spôsoby. Prvým ventilom sú pre mňa slzy a ďalším písaný text. Proste sa z niektorých vecí vypíšem. Niekedy sa mi uľaví, inokedy ostáva ešte tretia, posledná možnosť – čas. Slzy už boli. Teraz skúsim písať.

Dnes ráno som sa zastavil v jeho firme. Niečo som im tam priniesol, ale to až tak podstatné nie je. Proste tam niekto viedol moje kroky. Miro tam nebol. Len jeho manželka. S mobilom v ruke. Pri mojej obyčajnej otázke “Ako sa máš?”, odpovedala, že nie moc dobre a rozplakala sa. Ženy jednoducho cítia nebezpečenstvo, už keď sa približuje, viac ako my, chlapi. Ráno o pol šiestej odišiel z domu, nezastavil sa ani vo firme, nevzal si mobil, len auto… Iba sedela a bolo jasné, že trpí úzkosťou z toho, že nevie, kam šiel. Chvíľu som tam bol s ňou i s jeho spoločníkom a rovnako dobrým kamarátom Romanom. Nevedeli sme si pomôcť. Odišiel som so slovami, že sa budem modliť, aby sa našiel, vrátil… “Bože, pomôž”, zašepkal som a sadol si do auta.

Asi hodinku na to som mal telefonát, že Miro si siahol na život! Neudržal som slzy a rozplakal sa. Nabral som však silu a zavolal Romanovi. Zdrvila ho tá správa, povedal, že ide k Marcele, Mirovej manželke, len nevie, ako jej to povie… O chvíľku ale už smutné správy priniesli kriminalisti…

Mirov syn Tomáš, napísal ľuďom v komentároch na facebooku silný odkaz: Ponaučenie pre všetkých. Cena ľudského života má väčšiu cenu ako 5 korún, aj väčšiu ako 100000000 korún. Na to nikdy nezabudnite.

Miro, chcem ti aj takto verejne povedať, že budeš chýbať nielen svojej rodine. Ale aj nám kamarátom. Dovoľ mi pár spomienok… Ťahali sme to spolu politicky. Za jeden povraz. Prizvali ste ma s Romanom, Igorom a ďalšími ľuďmi k sebe a rozmýšľali sme nad stratégiou, nad tým, ako zabojovať. Už predtým, keď kandidoval Igor sme spolupracovali, ale teraz to bolo intenzívnejšie. Vymysleli sme projekt Slobodný Holíč, v ktorom si bol jedným z redaktorov. Do poslednej chvíle sme nevedeli, akú zvoliť taktiku. Mal som sa tam najskôr postaviť ja, ale vyhodnotili sme to napokon tak, že do toho boja pôjdeš ty. Pamätám si, ako si mi to oznámil. Zavolal si ma do Wywaru. Sedeli sme oproti sebe pri stole. “Marek, idem do toho teda ja”, povedal si mi. Trocha ma to zaskočilo. Vysvetlil si mi dôvody. Ale mal si jednu podmienku. “Ak sa teraz z toho boja stiahneš, tak ja do toho nejdem. S tebou spoločne, alebo vôbec.” Žiadal si ma, aby sme zostali spolu a bojovali spolu. Podali sme si ruky a povedal som ti: “Verím ti Miro a preto som ochotný ísť do toho aj za cenu toho, že ma roztrhajú. Pôjdem ako lev. Ty sa šetri, komunikuj s ľuďmi, ale boj na fb a v médiách je na mne.” Ty vieš, že som do bodky splnil, čo som sľúbil. A ja rovnako viem, že ty si si za svojimi slovami stál tiež. Do kampane medzi ľuďmi si sa vložil naplno, ako si len vedel. Miro, dodnes ma mrzí, že to vtedy o tých pár hlasov nevyšlo… Napriek tomu, že si mi ďakoval, pachuť prehry ma trápila ešte dlho.

Neprešlo však veľa času a tvoja férovosť sa mi ukázala. Chcel si mi vrátiť všetko aj s úrokmi. Pozvali ma na kandidátku do NRSR a ty si bol jedným z mojich najväčších podporovateľov. Aktívnych. Vybavoval si pre mňa veci, snažil si sa, aby to vyšlo. Bol si ten, ktorý veril do konca, že sa to podarí. Miro, ani ja som tak neveril, ako ty. Prišiel si do Trnavy v tú volebnú noc a čakali sme spoločne na výsledky. Keď bolo jasné, že som náhradníkom a že sa tam asi dostanem, blahoželal si mi medzi prvými, stál si pri mne, objal si ma ako syna. Tešil si sa. A keď sa zostavila vláda a bolo jasné, že sa ujmem poslaneckého mandátu v NRSR si to bol práve ty, kto mi telefonoval znova medzi prvými, aby si vyjadril úprimnú radosť a blahoželal mi.
Miro, poznali sme sa cez politiku, ale trocha som tak spoznal aj tvoju rodinku… Myslím na nich, modlím sa za nich. Ak budem niekedy v budúcnosti spomínať na svoje politické angažovanie sa, na svoje politické cestičky, tak je nemožné nespomenúť si pri tom všetkom na teba, tvoju pomoc a tvoj boj. Ďakujem ti, Miro. Nikdy nezabudnem.

Férový a citlivý chlap. Otec rodiny vždy ochotný pomôcť aj kamarátom. Ten, ktorý mi neostal nič dlžný, naopak, všetko mi vrátil aj s nemalým úrokom. Tým úrokom bola nezištná pomoc kamaráta. Takým pre mňa navždy zostáva Miro Bilický.

Odpočívaj v pokoji, Miro.