Marek Šefčík

(zdroj: webnoviny.sk)

Chceme sa mať lepšie, radi by sme žili v spravodlivej krajine, vychovávali deti v pokoji, porozumení, láske. Túžime po slobode, svete bez konfliktov… No a preto hľadáme. Koho by sme posunuli do najvyšších politických funkcií? Na koho sa obrátiť? Komu dôverovať? Je jedno, v ktorých voľbách… Teraz aktuálne zajtra v prezidentských.

Aj my kresťania často tápeme, obzeráme sa, necháme sa dokonca ovplyvniť svojim okolím, strháva nás dav a už menej sa v tichu pýtame svojho vlastného svedomia.

Máme jednoduchú, staručkú, všeobecne osvedčenú pomôcku a nedokážeme po nej siahnuť. Zajtra volíme prezidenta. Stretávam sa a diskutujem s kresťanmi zo svojho okolia, mladšími, staršími, osobne i cez sociálne siete. Hľadajú, nevedia a čo je horšie, niekedy argumentujú v prospech pochybných ľudí. Tou jednoduchou pomôckou je Biblia. Dovoľte mi vybrať z nej pár riadkov. V Matúšovom evanjeliu, v jeho 24. kapitole sú verše 4 a 5. V kontexte síce Ježiš hovorí o znameniach konca čias, ale myslím, že to možno použiť aj na túto situáciu. Hovorí: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “Ja som Mesiáš.” A mnohých zvedú.”
Presne tieto slová mi rezonujú v hlave, keď vidím, ako sa túžia dostať k moci niektorí ľudia (momentálne do prezidentského kresla) a ponúkajú práve takúto faloš. A zažili sme to aj pred 4 rokmi, keď kandidoval “pobirmovaný komunista vysporiadaný s náboženskou otázkou”. Teraz? Máme iné hlasné trúby, ktorých život a skutky nehovoria o ich viere, tak to musia kričať dokola, aby ľudia počuli akí sú oni silno veriaci ľudia. Mráz mi prechádza po chrbte, keď to kričí ten, kto nemá v úcte život ako taký (len niektorý) a hlási sa k Hitlerovmu odkazu. Je mi zle z toho, keď také na plnú hubu kričí oportunista, ktorý keď bolo dobre s komunistami, bol s nimi, keď bolo dobre s Mečiarom, bol s ním, keď bolo dobre s Ficom, bol s ním a keď už nie je dobre ani s Ficom, tak je nezávislý bojovník proti systému, ktorý sám vytvoril. A je mi do tretice na zaplakanie z človeka, ktorý bol komunistom a teraz, aj po okázalom stretnutí s biskupmi, ide do volieb podporovaný zločineckou organizáciou Smer.

Chlapci moji, poviem vám ešte jeden citát z Matúša. Tentoraz zo 7 kapitoly. Vo veršoch 21 až 23 je napísané toto: “Nie každý, kto mi hovorí: “Pane, Pane,”  vojde do nebeského kráľovstva ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: “Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene?” (…) Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!”

Tu je jasne povedané, že nie silné slová, ale skutky v súlade s vôľou Otca sú to, čo sa cení. Ba naopak – Kristus hovorí “Odíďte!” falošným, ktorí sa iba schovávajú za jeho meno.

Je mi to veľmi ľúto, že aj množstvo kresťanov nepriťahuje autentickosť príbehu, v ktorom niet odbočky, príbehu, ktorý je 30 rokov nemenným bojom za slobodu, demokraciu pretkaný niťou kresťanskej lásky, porozumenia, tolerantnosti. Prečo nie? V ostatných dňoch som dostal odpoveď – “To je politika!”. Pre mňa sú však Kristove slová omnoho, omnoho viac.

Rozhodol som sa už dávno. Volím nie rečičky, ale silný životný príbeh. František Mikloško. Zároveň sa mu verejne ospravedlňujem za všetkých, ktorí ho síce poklepkávajú po pleci, hovoria mu o tom, že si ho vážia, že je čestný a charakterný, ale svoj hlas mu napokon nedajú.

Ak by sme, my kresťania, nešpekulovali a boli verní, tak o víťazovi volieb by nebolo pochýb.