Extrémista ako príklad
Každý tu (v západnom svete) „nadáva“ na extrémistov. Bojíme sa ich. Znepríjemňujú nám život. Nepoznám vo svojom okolí človeka, ktorý by im fandil. Ja osobne si však myslím, že sa od nich máme čo učiť. Nie, samozrejme, vo všetkom, no v niečom sú predsa omnoho lepší ako my.
Títo ľudia východu, vyznávajú úplne iné hodnoty. Sú od malička vychovávaní tak, že je pre nich niečím prirodzeným napríklad zabíjať „tých neveriacich psov západu“. Veria, že po samovražednom útoku idú rovno do „neba“. Niekto im tie, podľa nás halušky, vtĺkol do hláv a oni teraz za tým idú, bez ohľadu na dôsledky.
Európa, vraj, stojí na kresťanských základoch. Slovensko si tiež hovorí – kresťanská krajina. Väčšina z nás je teda, od malička, vychovávaná vo viere v Krista. Veríme, že On bol, je a bude! A pozrime sa na seba! Stačí maličkosť, slabý vetrík a ohneme sa ako steblá trávy, stačí malá búrka a sme zlomení ako suchý konár. Keby sme skutočne verili, že Kristus je Boh, keby sme verili v jeho slávne zmŕtvychvstanie, nebolo by medzi nami toľko labilných stebiel trávy alebo krehkých konárov. Apoštoli verili Kristovi a bez ohľadu na okolnosti, či dôsledky prelievali za Pravdu svoju krv. Neboli trávou ani konármi, ale hrdo stojacími stĺpmi…
Extrémisti majú svoje náboženstvo a hynú v jeho mene. My kresťania máme Ukrižovaného a nepochopiteľne Ho znova a znova zrádzame.Veru, máme sa čo učiť…aj od extrémistov.