Dlhé krátke tri týždne – časť druhá
A potom sme vystihli v jednu sobotu super počasie na turistiku. Keď si dobre pamätám, tak minulé leto nás turisti babka Janka s dedkom Jankom vzali na Branisko k “Diablovej džure”. Boli sme tam, kde sa do kopca riečka vlieva a stráca sa v tej “džure” a potom sme prešli na opačnú stranu hory, kde je ďalšia diera, z ktorej sa voda vo forme vodopádu, dostáva do údolia. Tento rok sme sa od “diablov” dostali do “raja”. Dobrý posun. Povedala by som, že smerom k lepšiemu :). Takže čakal na nás Slovenský raj so svojimi krásami. Bolo jasné, že v ten jeden deň nestihneme toho veľa, no stihli sme dosť na to, aby sa dalo hovoriť o peknom zážitku. Vláčikom sme sa odviezli do Smižian, odkiaľ sme peši pokračovali k nášmu cieľu. Oco s dedom vybrali Tomašovský výhľad. Mali sme vystúpiť hore, pokochať sa nádhernou scenériou a potom sa popod Tomašovský výhľad, popri rieke Hornád dostať späť na vlak do Smižian. Výpravu viedol dedko s babkou a členmi výpravy boli okrem mňa ešte Oliver, Marek, Timka, Alex, ich mamka teta Aďa, Nina, mamka a ocko. Mali sme aj dosť cukríkov, ktorými som zamestnávala svoj jazýček. Aj zopár malín a lesných jahôd sme našli…
Potom sme ešte chodili, chodili a chodili, viezli sa na jednom vláčiku, na druhom, dali sme si zmrzlinu v Spišskom Podhradí a doklepli našu turistiku pochodom do neďalekého Studenca k dedkovi Jožkovi a babke Vierke.
Po turistike padne vhod aj šantenie vo vode. Pri dedovom skleníku na záhrade sme si vyrobili “kúpalisko” a šlo sa na vec…
Ani prácu netreba zanedbať…
A často pršalo. Sledovali sme kvapky tečúce po okne, autá, ktoré na ceste rozrážali novovzniknuté cestné potoky, rómske deti, ako, neberúc ohľad na dážď, prechádzajú sa s úsmevom po vode, ktorá im siaha nad členky a snažia sa nájsť ešte hlbšiu…
Na návštevu sa, cestou za rodičmi do Humenného (ďaleký východ:)), zastavil na jednu noc u nás aj môj krstný otec salezián Marek Michalenko. Vybavili sme si na sobotu ráno dokonca aj súkromnú svätú omšu, ktorú odslúžil v kostole v Bijacovciach. Oco s chlapcami miništrovali, mamka čítala čítanie, dedko s babkou spievali a malý Václav sa pokakal… á to radšej nepoviem. Ale tiež prežil peknú svätú omšu 🙂
Jaaa som to vedela, že to skončí pri dedovej harmonike. Východniarske ľudovečky sa spievali a keď niekto tvrdí, že na spánok treba ticho, je na veľkom omyle. Mne sa dobre spalo aj pri niekoľkých desiatkách decibelov…
Dychová hudba Bijacovčanka oslavovala 30 rokov svojej existencie a tak sme sa išli pozrieť aj na program do Kaštieľa. Dali sme si guláš, ale aj malé danielčatá sme v parku nakŕmili…
Hej, aby som nezabudla… keď krstný od nás odchádzal, dal mi darček. Originálny, pekný. Prekonal sa a maľoval. Na tričko namaľoval kvietok a napísal mi tam, že som “Božie dievčatko”. Asi som mu vtedy aj poďakovala, ale pre istotu ešte raz – “Ďakujem, krstný!”
Zablahoželali sme aj tete Hanke, prababke aj praprababke k meninám a potešili sme ich návštevou…
Všetko má svoj koniec. Aj naša dovolenka na východe. Zisťujem, že to “zostručňovanie” ani mne nejako zvlášť dobre nejde. Ale poviem vám, dalo by sa písať ešte omnoho viac… Poďakovali sme jednej i druhej babke, jednému i druhému dedkovi za to, že sme sa s nimi opäť raz mohli stretnúť a pobudnúť u nich, že sa o nás starali, pozvali sme ich, aby aj oni niekedy zašli na návštevu k nám a … a vláčik nás už znova čakal. Dedko a teta Vierka nás odviezli aj s celou výbavou do Podhradia, nastúpili sme na jeden, potom druhý, tretí, štvrtý i piaty vláčik a ani sme sa nenazdali a boli sme doma v Holíči.
Keď ste sa dostali v čítaní a prezeraní až sem, mám pre vás bonus. Môj otec si myslí, že má dobrú postavu, ale prd. Pardón. Keď sme cestovali v rýchliku domov, tak si na dobrú chvíľku zdriemol. Mama musela na nás dávať pozor. Čo ste čakali? Je to tiež trúd. A pozrite, čo mamka odfotila. Nie aby to športovalo, ale len sa vykŕmuje. My aby sme zvláčali medík a oni sa len napapkajú a potom drichmú. Kuknite na to brucho…
Héééj, ale nie že niekomu napadne poslať tú fotku otcovi na mail! Aby sa na mňa nenaštval. Takže tíííško!
Zdraví vás Lianka 🙂
Tak to je krasa…Lianka, mas naozaj pisatelsky talent…zeby po ockovi? 😀
Ale ved to nie je až také obrovitánske pivné brucho :))
Krásne prázdniny boli a ešte napíš, aký bol august, keď skončí….