Nikto nie je proti reforme ako takej. Z každej strany sa ozývajú hlasy po nej volajúce. Ide iba o to, či práve táto pripravovaná, je to pravé orechové… Dotknem sa aspoň niektorých vecí, ktoré hovoria o opaku.

Členovia komisií pre jednotlivé predmety majú vypracovať nové osnovy, podľa ktorých sa má učiť už od nového školského roka, do konca februára! Myslím, že sa nestihlo. A umocňuje to fakt, že niektorí členovia komisií sa len tesne pred koncom februára dozvedeli, že sú členmi, a že majú pracovať.

Veta “Menej sa učiť a vedieť viac” je ľúbivá, lákavo a pekne znie aj iné vyjadrenie reformátorov “Menej memorovania na školách”. Ich činy toto vôbec nekopírujú. Poradca ministra Miron Zelina sa dokonca vyjadril, že chce, aby namiesto memorovania, bolo na školách viac tvorivého myslenia. Nech mi potom vysvetlí, ako to súvisí s tendenciou škrtať dotácie hodín pre prírodovedné predmety teda aj matematiku. Vraj tá má byť na štvorročných gymnáziách len v prvých dvoch ročníkoch a v treťom, štvrtom len ako nepovinný predmet. Nech mi nikto nehovorí, že napríklad na dejepise, alebo na angličtine sa mládež naučí tvorivo myslieť!? Ako učiteľ sa bežne stretávam s tým, že študentom často v argumentácii chýba logický postup, kritické myslenie, princípy dedukcie… Následne potom dospejú ku chybným, či protirečivým záverom. Ja viem – nikdy v živote nebudeme potrebovať kvadratickú rovnicu! Áno, ale, keď už sme pritom, tak – o čo viac budeme potrebovať fakt, ktorú bitku Napoleón prehral, kedy panoval Karol IV., stupnicu tvrdosti nerastov, vzorec modrej skalice, vývoj druhohôr, úryvok z Chalúpkovho Mor ho! Ale takto predsa problém nestojí. Škola je predsa trenažér života. Náš mozog trénuje, cvičí sa, zaťažujeme ho rôznym spôsobom, aby sme neskôr pri riešení životných situácií čo najlepšie uspeli. Raz potrebujeme memorovanie, inokedy tvorivosť, či logiku.

Navyše, niekto veľký raz povedal – “Všetko, čo budeme v živote skutočne potrebovať sme sa naučili v materskej škôlke”. Ako si zaviazať šnúrky na topánkach, ako správne používať príbor, že si po vycikaní treba umyť ruky,… Ale chceme sa tu zastaviť, alebo, sa chceme posunúť ďalej, vedieť viac, mať rozhľad…?

Ďalšia vec, ktorá ma zarazila, bolo odporúčanie ministerstva pre učiteľov prírodovedných predmetov. Vraj sa kvôli kráteniu úväzkov nebudú prepúšťať, ale dostanú možnosť rekvalifikovať na učiteľov cudzích jazykov! Už to tu bolo, že učitelia učili všetko v jednej triede. Ale množstvo poznatkov v jednotlivých predmetoch neúmerne narástlo. Snažili sme sa teda dosiahnuť stav, aby učitelia boli špecialistami na jednotlivé predmety. Aby sa jednoducho výuka skvalitnila. A my ideme znova späť. Ja osobne učím aj fyziku. Študoval som to, roky to učím, snažím sa ďalej prehĺbovať svoje poznanie v tejto oblasti a neviem si predstaviť svoje prekvalifikovanie na učiteľa cudzieho jazyka! Jednoducho som sa uberal úplne iným smerom a už teraz môžem vyhlásiť, že zo mňa nikdy nebude schopný učiteľ angličtiny. V konečnom dôsledku to môže viesť aj k odchodom kvalifikovaných učiteľov zo školstva, jazykári sa nevrátia kvôli platom a jazyky sa budú vyučovať nekvalitne.

Potrebujeme skutočne učiť jazyky, jazyky, jazyky? Áno, ale nielen to! Snáď nechceme vychovať ľudí, ktorí sa dorozumejú s celým svetom a budú stáť za pásom a počúvať príkazy, trebárs aj v angličtine. Ja by som bol skôr za to, aby sme vychovávali na gymnáziách inteligentných, rozhľadených, tvorivých, zdravo uvažujúcich ľudí…

Ja som za reformu. Ale toto, čo pripravujete vy… Mne to skôr pripomína deformu a nie reformu. Vaša vláda predsa nie je reformná. Tá tu prišla skôr búrať reformy, a ak sa aj odhodlá nejakú spraviť, tak to nedopadne dobre. Aspoň to tak zatial vyzerá. Ja môžem učiť matematiku, či fyziku, lebo to som sa naučil a nie jazyk. A vám páni vladári ide lepšie skôr nerobiť nič, ako robiť reformy.