Marek Šefčík

Dnes je slávnosť svätých Cyrila a Metoda a okolo toho sa už pohovorilo a popísalo, v ostatných dňoch, neúrekom. Súvisí to s jubileom, ktoré pripadlo práve na tento rok. 1150 rokov od ich príchodu na naše územie…

Vrátim sa ale o týždeň späť… Neďaleko Holíča, pri obci Kopčany je kostolík, ktorého história si pamätá časy Cyrila a Metoda. Ide o najstaršiu sakrálnu stavbu v Strednej Európe vôbec. Od začiatku 9.storočia, kedy bol kostolík svätej Margity Antiochijskej postavený prešlo 11 a pol storočí. Blízko tečie rieka Morava, ktorá je prirodzenou hranicou medzi terajším územím Slovenska a Čiech, alebo ak chcete tak Moravy. Slovanské hradiště pri Mikulčiciach je vzdušnou čiarou len pár kilometrov od spomínaného staručkého kostolíka. Do budúcna sa plánuje vystavanie cyklotrasy, ktorá by cez rieku Moravu obidva skvosty prepojila. Slovanské hradiště je totiž najväčším archeologickým náleziskom z čias Veľkomoravskej ríše (asi 10 ha).

Kostolík pri Kopčanoch si zasluhuje našu mimoriadnu pozornosť. Je to naša história. Ak historici vravia, že Cyril a Metod k nám nepriniesli vieru, pretože tá tu už bola, zhodujú sa určite v tom, že písmo priniesli určite. Predslov k prekladu Biblie, teda Proglas, je prvé literárne dielo napísané v staroslovienskom jazyku a potom samotný preklad Biblie. Konštantín napísal toto ako prve. Potom nasledoval preklad liturgie, ktorá sa “konečne” slávila v reči, ktorej rozumeli naši predkovia. Pred 1150 rokmi sa slávila takáto omša v kostolíku, ktorý môžme aj dnes navštíviť. Keď si to človek uvedomí, tú dobu, ktorá odvtedy uplynula, má zimomriavky na chrbte. Aj ja som ich pred týždňom mal. Bratislavský arcibiskup prišiel na toto miesto a celebroval svätú omšu. Napriek nepriaznivému počasiu, keď, s malými prestávkami, pršalo, mal som z toho zážitok. Lenže, ako to už býva, vyskytli sa aj rušivé vplyvy. A teraz nemám na mysli počasie. To sa dalo prežiť. Celý dojem zo slávnosti kazili politici…

Omša mala začať o desiatej dopoludnia. S rodinkou a našimi známymi sme sa ta vybrali na bicykloch tak, aby sme to stihli. Pred desiatou došiel aj Otec arcibiskup, aj regionálni politici, aj niektorí zástupcovia parlamentu SR. Bolo desať a nič. Vlastne hej. Pršalo a čakalo sa. Nevedeli sme na čo. Sedeli sme pod daždnikmi s deťmi na lavičkách, počúvali klopkanie drobných dažďových kvapiek a deti začali do rúk chytať vodu, ktorá z dáždnikov stekala. Asi 15 akademických minút sa čakalo na ministra školstva. No, a teraz sme už čakali na to, na čo sme tam prišli – na slávenie svätej omše 1150 rokov po solúnskych bratoch. Ale kdeže! Treba predsa využiť príležitosť zarečniť si pred davom veriacich ľudí! A tak prišli na rad rečičky. Jasné, boli tam aj svetlé momenty, keď pani Eliška Vallová umeleckým prednesom načierala do histórie, alebo keď zbor zanôtil starosloviensky “otčenáš”. Ale z fráz politikov o duchovných a kresťanských hodnotách bolo cítiť, že sa čosi naspamäť naučili, prípadne prečítali (kvôli dáždnikom pred sebou som nevidel či čítajú, alebo rečnia z hlavy) a úprimnosť zostala kdesi v limuzínach. Prišiel na rad aj minister školstva. A ten si to zlízol za všetkých. Ľudí asi pobúrilo to, že meškal, to že ešte ide rečniť a oddialiť omšu, na ktorú sme čakali a ktovie, čo všetko im ešte nevyhovovalo. Začali pískať. Na jednej strane sa mi to zdalo nedôstojné a bolo mi to zrazu trápne, na druhej strane si myslím, že tie politickomítingovofádne rečičky tú reakciu vyprovokovali.

A potom už konečne, s takmer hodinovým meškaním, začala svätá omša. Homíliu mal Otec arcibiskup Stanislav Zvolenský a po zopár múdrych vetách, ktoré boli k veci, z ktorých bolo vidno, že to rečník myslí úprimne, zaznela veta “Zdá sa mi rozumné ukončiť…” Vedel čo chce povedať, zhrnul to, skrátil to a, predovšetkým kvôli nepriazni počasia, to rozumne ukončil. Aj keď jeho reč by sme nedbali počúvať aj dlhšie.

Tak vzácna chvíľa, tak vzácne jubileum, tak posvätné miesto a… votrú sa tam politici so svojimi prejavmi. Teraz koluje na nete video, kde dostávajú otázky ohľadom našich vierozvestcov. A výsledok? Predovšetkým garnitúra, ktorá nám momentálne vládne, je “nabitá” vedomosťami. Tak napríklad taká Viera Tomanová zo Smeru odpovedá na otázku “V ktoromstoročí prišli Cyril a Metod na naše územie?”, že “V 12.storočí.” A pritom sa ešte tvárila, že čosi počíta a spomínala nejakú nezmyselnú sedemstovku pri tom. Môžme jej vystaviť vysvedčenie rovno z dvoch predmetov. Ja tiež nie som dobrý v dátumoch, ale tento míľnik by jeden vládny politik zvládnuť mal. Takže dejepis 5. Čo je ale horšie je to, že dotyčná politička, nedokázala ani odpočítať toľko omieľané číslo 1150 od nášho roku 2013. A teda aj z matematiky 5. Mohli by sme takto pokračovať. Tak napríklad Ľudovít Kaník z SDKÚ vie, že máme veľké výročie teraz, ale prizná farbu, že rok nevie a pohotovo využije celkom odveci príležitosť na to, aby spomenul, čo sa mu podarilo presadiť; Marián Kovačócy zo Smeru, držiac sa za čelo odpovie “1000 pred letopočtom…”; Richard Sulík zo SaS povie rovno, že “Neviem nič…”, ale hneď vie, že tento sviatok treba zrušiť…

Nehľadajú pravdu, netúžia po pravde, kašlú na naše korene. Ale nikdy si neodpustia prihriatie vlastnej politickej polievočky. Je im jedno dokonca aj to, že to robia neohrabane. (spomínaná anketa je tu)