Často pozorujem ako sa na niečo hráme. Vykrúcame sa a bojíme sa pomenovať veci tak ako sú, alebo tak ako ich cítime. Vytesňujeme zo svojich životov podstatu, zapierame, nevyznávame, máme strach. A ak náhodou ukážeme, že mu patríme, iní na nás ukážu prstom a zvraštia čelo ako keby sme im chceli ublížiť. Nie, nechceme ubližovať. Naopak, len chceme žiť Lásku, Pravdu, Život a chceme kráčať po Ceste, ktorou je On. Je to snáď zlé?
Sima s rybkou na gitare (foto: popular.sk)
Čítaj ďalej…
Branisko (zdroj: hiking.sk)
Už sa mi to pár krát stalo. Zdalo sa to komplikované, ťažké, často neriešiteľné. Veľký smäd. Ale kdesi poblíž bola studňa, z ktorej načrieť už nebolo ťažké. Mohol by som tu rozpisovať dlho predlho, ako ma v mojom živote sprevádza ktosi, kto nedovolí, aby som smädom zahynul. Vždy je poruke niekto, kto pomôže, vždy je blízko nejaká ochranná ruka. Svoju slabosť a obmedzenosť cítim na každom kroku… Čítaj ďalej…
Ešte nie som doliečený a cítim sa voľajaký slabý, ale tento víkend mal byť skúškou výdrže 🙂 V piatok robota, potom ustanovujúce mestské zastupiteľstvo s nie veľmi príjemnými povinnosťami (predpokladal som, že pri mojom protinávrhu ohľadom premršteného platu primátora pôjde do tuhého), potom zo zastupiteľstva do Skalice na stužkovú (sľúbil som oktávanom, že prídem, tak som šiel a pobudol s nimi do nejakej pol druhej). Na piatok by hádam stačilo. Sobota divadlo. V Smrdákoch sme hrali našu Diagnózu život. Čítaj ďalej…
Už máme čosi za sebou. Odžité, odpracované. Náš majiteľ nás symbolicky vyniesol sem, aby nám tak poďakoval a vzdal hold. Zaslúžime si to. Už si teraz iba vylihujeme na vysokej skale a pozorujeme. Vedľa nás je dvojkríž, váš symbol. Máte tisícky príbehov, o ktorých by sme vedeli dlho predlho hovoriť. Mieša sa v nich odhodlanie, vytrvalosť, šťastie, pot, prekonávanie seba samého, láska k prírode, k horám…
Čítaj ďalej…
Kráčali sme po raji. Bolo nás viac, ale my dvaja sme šli spolu. S otcom. Zhovárali sme sa tak, ako už mnoho ráz predtým a verím, že ešte na nejeden rozhovor zostal čas. Chvíle s rodinou, keď sme spoločne na turistike, sú pre mňa niečim výnimočným. Neviem to presne opísať, ale tam, v nádhernej prírode, na skalách tatranských hrdých štítov alebo v čistej prírode kráčajúc po potôčikmi lemovaných turistických chodníkoch v Slovenskom raji, tam cítim niečo neopakovateľné. A ak sú tam okrem mojich detí a manželky aj moji rodičia, je to o to silnejšie. Čítaj ďalej…
Prológ
Od stredy večera sme mali návštevu. Od štvrtka do soboty bol 10.ročník Cibula Festu. V piatok bola slávnosť, keď sa na svojej ceste z Olomouca do Rakúska na chvíľu zastavili v Kopčanoch relikvie svätice. To a mnoho ďalšieho sa zmiešalo dohromady a zapisovalo do nášho vnútra zážitky, ktoré sa už menia na spomienky. Čo v nás ostáva? Čítaj ďalej…
Oliver po zdolaní kopca na Hrad Buchlov
Ako sa správame keď nám ide o život? Bránime sa, chceme sa zachrániť, postavíme sa na odpor agresorovi? Niekto situáciu, že šlo vyslovene o život ešte nezažil. Iný má už nejednu skúsenosť. Vo vypätej situácii som sa nachádzal neraz. Ostatný raz toť pred pár dňami… Čítaj ďalej…
Toto už je rok 2011 a “uspávanka” pre vnučku 🙂
Bol som dnes na omši. A pri počúvaní liturgických čítaní a evanjelia sa mi v hlave vynorila myšlienka, ktorá ma zaniesla veľmi ďaleko. Ani nie tak geograficky, ale časovo. O niekoľko desaťročí dozadu. Vidím, ako sme s rodičmi u nás v dedine chodievali na omšu. V nedeľu to bolo pravidelne dopoludnia o deviatej. Nejaká slepačia polievočka už jemne vrela na sporáku od rána a mama ešte dovarila aj druhý chod. Nebolo to pravidelne, ale čas od času otec “chytil slinu”, zo svetlohnedého kufra, z ktorého dodnes cítiť taký zvláštny smrad, vybral červený akordeón Delícia a začal hrať. Čítaj ďalej…
Visíš vysilený, ledva dýchaš. Potôčik krvi ti steká po oku. Ďalší má svoj koniec na špičke nosa, z ktorého kvapku po kvapke padá na skalnatú zem okolo kríža. Nemôžeš sa utrieť, ruky máš pribité. Nieto kúska zdravej kože na tvojom tele. Chceš nabrať trochu vzduchu do pľúc a preto nadvihneš hlavu. Znova bolesť. Tŕňová koruna sa pritlačí o drevo kríža a zarazí sa ti ešte hlbšie do temena. Svalstvo sa trasie bolesťou a úľava neprichádza… Čítaj ďalej…
Je to dobrý kamarát a dobrý človek. Spoznali sme sa cez šachy. Dlhodobo hrával za Holíč a ťahal to veľmi dobre. Bol jedným z našich najsilnejších šachistov. Je však po niekoľkých mozgových príhodách a už to nie je také jednoduché. Čítaj ďalej…
