Na usb kľúč už určite nemyslí…
foto: Lucas de Araujo Zappe
|
Internet je už bežnou súčasťou nášho života, najrýchlejším poskytovateľom informácií, prostriedkom na komunikáciu s celým svetom. A do počítačov vrážame peniaze a tie zaplavujú naše domácnosti a odhryzávajú si čoraz väčší kus z koláča nášho času. Mnohí hovoria o nevyhnutnosti, väčšej kvalite života, pohodlnosti. A mnohí majú strach. Z vírusov…
Likvidujú časti počítača, alebo ho vyradia kompletne, žerú vám súbory, zblbnú počítač, alebo neviem ešte ako mu ublížia. A ublížia vám. Liečenie potom stojí často fúru času, vagóny nervov, zháňanie odbornej pomoci a v neposlednom rade prašule (rozumej eurá). Tie choroby nesú rôzne podivné názvy a kamarát počítač ich jednoducho vdýchne. Najčastejšie z internetu. Zabrániť sa tomu samozrejme dá a ako sa hovorí – prevencia lepšia ako liečba – ale antivírové programy, ktorými očkujeme naše počítače, nemôžu ani tušiť, aký bude ďalší typ vírusu a ako sa bude dať proti nemu brániť. Čítaj ďalej…
pf.blog.pravda.sk
|
Je po nich. Obyčajné, bežné, alebo aj krásne či nezabudnuteľné. Ako pre koho…
Doma v Holíči sme začali prežívať s rodinkou Vianoce a nebolo to nič bežné, ani obyčajné. Vždy sú pekné, iné, výnimočné. Deti nám podrástli, dvojčatá oslávili v decembri siedme a Lianka svoje prvé narodeniny. Oslavujú v tom istom mesiaci, ako Ježiško :). Čítaj ďalej…
ja Liana Šefčíková I.
marek šefčík
|
Neviem ako vám, ale mne ubehol rok šialene rýchlo…
Veľa som sa toho, za ten rok, naučila i dozvedela. Ale poďme pekne po poriadku. Pamätám si, ako som bola kdesi, kde mi bolo fajn. Tepluuučko. Potom prišiel zlom. 9.12.2008 ma nejakí bielo-zelení mimozemšťania vybrali z môjho sídla. Získala som voľnosť, to áno, ale tá zima bola krutou fackou. Aj som si porevala. Čo je? Nesmejte sa! Som predsa ženská a môžem si zakričať kedy chcem. A vtedy som chcela… Čítaj ďalej…
Naša bambuľka… ešte bez pasu.
Milka
|
Nie je policajt ako policajt…
Minule sme boli v Skalici v nemocnici na kontrolu s našou malou Liankou. Ja, Milka a ona. Keď sme sa vracali domov, na autobusovej zastávke smerom zo Skalice čakala na autobus nejaká pani. Nikto iný, len ona. Zastavil som a ponúkol som jej odvoz do Holíča. Nasadla. Dali sme sa do reči. Oproti mne išlo auto, ktoré bliklo svetlami a ja som si uvedomil, že som na tie svoje zabudol. Zapol som ich a v tom tá pani vyklopila zážitok z predchádzajúceho dňa. Celý večer vraj preplakala. Jej syn si robil vodičák a včera mal opravné skúšky – hovorila. Prvý krát to nespravil, lebo na skúškach prekročil na nejakom úseku rýchlosť. A opravnú jazdu si odkrútil takmer bez chyby. Takmer. Dojazdil a policajtka, ktorá kontrolovala jeho jazdu ho zlikvidovala. “Viete, čo ste spravili? Ja som sa nepripútala a vy ste ma na to neupozornili!” A bolo po vodičáku. Už opravného termínu niet. Maminých 11 tisíc je v háji. Čítaj ďalej…
Oliver
foto – ja
|
Pri mojich troch deťoch si nevinnej úprimnosti užijeme až až. Lianka ešte síce nehovorí, ale dvojčatá často aj za ňu.
Úprimnosť je super. Nezatĺkať, neklamať, nevykrúcať sa, byť čistý. To je dnes často vzácnosť, ktorá sa medzi dospelákmi cení. Ríša detí je týmito vlastnosťami popretkávaná podstatne viac.
V piatky večer sú u nás takzvané detské omše. Deti tam za sprievodu gitár a klávesov, pod vedením mladých muzikantov i spevákov chvália Boha svojim šťastným a radostným spevom. A pohybom a niekedy i roztopašou, ktorá k deťom patrí. Čítaj ďalej…
Už slečna s mamkou a … slzička
marek šefčík
|
Do dnešného dňa sme mali bábätko, no odteraz už máme slečnu.
Nie tak dávno som písal o bolesti, ktorú prežívala opakovane pri zápale stredného ucha naša Lianka. Aj mňa samotného to “bolelo”. Dnes nás nehnala do nemocnice žiadna choroba, nijaká ťažkosť, či bolesť, ktorú by sme chceli Lianke zmierniť. A nabrali sme navyše úplne opačný kurz. Smer módny salón. No, trošičku som to prehnal… ten salón bolo klenotníctvo. A, keď to aj bude znieť akokoľvek blbo, pobrali sme sa Lianke spôsobiť bolesť. Nie, nie sme žiadni tyrani ani zvrátení sadisti. Chceli sme len z bábätka slečnu… Čítaj ďalej…
Marek a Oliver
Milka
|
Dnes, tesne predtým ako zaľahol Oliver do postele, prišiel za mnou s tým, že mi povie básničku. Vtedy sa nesmie žiadny rodič otočiť, ani sa vyhovárať, že nemá čas. Vtedy musí s nefalšovaným záujmom počúvať… A oplatilo sa. Počúvalo sa to dobre.
Začal recitovať tieto verše:
Na tri rôčky škôlka milá,
rada si nás pritúlila.
Navštívime naposledy
záhradu i všetky triedy.
Lúčime sa, hračky známe,
už odtiaľto odchádzame.
Lebo veľká škola čaká,
na každého predškoláka. Čítaj ďalej…
Lianka – usmiata je najkrajšia  moja Milka
|
Včera sme boli v Skalici. A bolelo, veľmi bolelo, ale potom aj pohladilo…
Lianka po zápale priedušiek bojuje so zápalom stredného ucha. Potvory dutiny v tej našej hlave. Sú vraj všetky poprepájané a zápal, sviňa jedna neučesaná, si po nich prechádza jak chce. A hoci sa u našej päťmesačnej dcérky nedá o dutinách ani hovoriť, ten zápal sa promenáduje aj v jej úzkych dutinkách. Už predtým jej dvakrát ušká prepichovali a to je že vraj ukrutná bolesť. Šak aj kričala ako nikdy predtým. Hovorí sa, že maličké deti si bolesť nepamätajú. Že na to zabudnú veľmi rýchlo a je dobre. No tu to asi nejako nefunguje, pretože naša Lianka dostáva vďaka týmto zážitkom alergiu na bieloplaštiarov. Plače, keď sa čo i len nad ňu nahnú… Čítaj ďalej…
… iba nenáročne, krátko, jednoducho. Ináč sa ani nedá. Slová nestačia.
Dnes o pol desiatej večer som ti povedal, aby si už nežehlila a aby si si konečne sadla. Povedal som ti, aby si sa troška šetrila, lebo keď sa dostaneš do nemocnice, budem ťa tam chodiť každý deň biť. Potrebujem ťa! Ty si sa iba usmiala. Lianka zabalená v perinke spokojne spala na gauči, chlapci v detskej izbe na posteliach. Obaja vieme, ako to dnes opäť dopadne. O chvíľku dožehlíš, pôjdeš sa osprchovať. Potom sa preberie Lianka a speváckym hlasom dá najavo svoj hlad. Nakojíš ju. Bude nespokojná, kým si fajne neodgrgne. Aj štyri krát. A nezaspí. Budeš ju utišovať, hladkať, budeš sa s ňou zhovárať. Ona sa na teba usmeje, bude hovoriť tou žvatlaninou. A bude sa na teba pozerať tými guľatými očkami, ako myška. Keď už ja budem ďaleko za hladinou alfa a môj tvrdý spánok mi budeš tíško “závidieť”, ty budeš stále presviedčať Lianku, že je to aj pre ňu dobré, keď si aj ty oddýchneš. Dlho sa bude tváriť, že ti nerozumie. Ale aj jej kredit sa vyčerpá a usne. Snáď do druhej… Čítaj ďalej…
