Marek Šefčík

Včera sme si pripomenuli najdôležitejšiu udalosť v našich novodobých dejinách. Niektorí mladí pomaly nevedia ani o čom je reč. Spoločnosť si necení hodnotu slobody, ktorú nám naši otcovia, či už aj dedovia vybojovali. Ono… vyzerá to tak, že už by sme o tú “slobodu” nemali prísť, ale človek nikdy nevie. Hovorilo sa včera to i ono, vyjadroval sa tamten i tento a v telke bežal nejaký film s tematikou sloboda-nesloboda, či nejaký dokument o udalostiach o Nežnej. Čítaj ďalej…

Nazdar Igor

Neviem, či si ešte spomenieš na naše stretnutie. Pravdepodobne nie. Veď máš toho dosť a odvtedy sa už v tvojom okolí premlelo množstvo “obyčajných” ľudí. Trošku sa teda pripomeniem. Bol som s rodinkou v lete u rodičov na dovolenke. A zašli sme si do Spišského Hrhova na festival “Harhovske čuda a zabaviska”. Spievala tam Smatanová, Nedvěd. Vtedy si bol v politike “čerstvý” nováčik. Na politickej scéne sa to točilo okolo Radičovej vlády, ktorá stála na akýchsi vratkých nohách. Zakecali sme sa. Povedal si mi, aby som ti nevykal, podali sme si ruky. Bol si ochotný venovať mi svoj čas. Asi trištvrte, možno hodinku sme preberali situáciu a vyjadril som nadšenie, že je arogancia Fica v úzadí a do popredia prešla slušnosť Ivety. Povedal som ti, že vám fandím (myslím vtedajšej pravici ako takej) a opýtal som sa, čo s tým, že je to všetko postavené na krehkej väčšine, že či to náhodou nepadne. Pamätám si, ako si mi odpovedal – “Ti šibe? Urobíme všetko pre to, aby sa Fico nevrátil!” Čítaj ďalej…

V skorých ranných hodinách som si líhal spať. Sledoval som to dlho a neveril vlastným očiam. Teda, niektoré veci mi pri predvolebnej tipovačke vyšli (napríklad som tipoval, že Smeráci získajú menej ako 30 %, že budú mať nejakých 27-28)  a iné výsledky ma prekvapili. Myslel som si, že Kotlebovci tesne neprejdú do parlamentu (nestalo sa) a napríklad, že Obyčajní budú mať najviac z pravicovo orientovaných strán (ani to sa nestalo). Všetci sme tušili, že Kádeháci nie sú na tom najlepšie, ale pre mňa prekvapením dňa je aj ich parlamentná neúčasť.

Hovorí sa o nejakých volebných výsledkoch všeobecne, ale ja sa skúsim pozrieť na niektoré z nich zo svojho pohľadu. Čítaj ďalej…

“Svet je iný, než som myslel. Svet je smutne skutočný. Prázdni ľudia chcú v ňom vládnuť, smejú sa nám do očí. Žiadna pravda sa im nehodí… pravdu nikdy nezabijú. … Pravda vždy zvíťazí, zvíťazí.” Čítaj ďalej…

Keď padal totalitný režim v 89-tom, mal som 11 rokov. Mnohému som vtedy nerozumel, ale vyfasoval som od Pána Boha veľmi aktívneho, z nastupujúcej slobody sa tešiaceho, vo vtedajšej VPN-ke (Verejnosť proti násiliu) sa angažujúceho a na čiernobielej telke všetko sledujúceho otca. Mal som vždy dobrý vzťah s otcom a čo zaujímalo jeho, zväčša zaujalo aj mňa. Aj do ksichtu sme si podobní. Tuším v tom má prsty teta Genetika. Čítaj ďalej…

… v podstate áno. Mám čo potrebujem. Dokonca viac, ako mne a mojej rodine treba na každodenný život. Nemyslím si o sebe, že som bohatý, ale v istom zmysle som veľmi bohatý. Je to o pohľade na vec. O tom, s kým sa porovnávam, o tom, ako je zadefinované bohatstvo, alebo presnejšie o tom, na aký životný štandard je človek zvyknutý. Nehladujeme, máme strechu nad hlavou, môžme sa obliecť, dokonca môžme investovať do nejakých koníčkov, záľub. Nie je to veľa, ale je to dosť. Čítaj ďalej…

Počas celého volebného obdobia, ktoré sa blíži už k svojmu koncu, bol jednou z nenápadných, neviditeľných, neznámych, rádových červených ovečiek zastrešených vládnou stranou. Aspoň teda pre mňa, ako obyčajného občana. Nikdy som ho nevidel, nikdy som o ňom nepočul, až teraz, keď sa prevalili na verejnosť jeho prešľapy… Mal právo a povinnosť hlasovať tak, ako to šéf prikázal. Bol schopný položiť 6 otázok súdruhovi priemerovi počas hodiny otázok, z ktorých jediná bola zodpovedaná. Za celé to obdobie sa zmohol na autorstvo jednej novely zákona a spoluautorstvo ďalšej. V oboch prípadoch však navrhovatelia vzali svoj návrh späť. Takže čo vlastne spravil tento poslanec Smeru? Bol iba jedným z  83 hlasovacích gombíkov vodcu. Iné prakticky nič. Čítaj ďalej…

Súčasný svet od krvavého útoku na “Dvojičky” v USA krváca. Nie že by predtým nebolo problémov dosť, ale ešte jednu žilu navyše preťali teroristi. A z tej žily vyteká pokojný život a stráca sa v nedohľadne. Jeho miesto nahradil strach. Potom prišlo niekoľko menších útokov na “Západný svet”, ale boleli podobne. Aj Madrid, aj Boston, aj ďalšie. No a teraz dostala riadnu facku aj ďalšia bašta západu – Paríž. Lenže tu sa mi zdá ten útok v niečom iný. V New Yorku to nikto nečakal. Ľudia v obchodnom centre nemali o blížiacom sa nebezpečenstve ani potuchy. Možno sa teroristi vyhrážali, no toto nikto nečakal. Ani v Madride . Len tak z ničoho nič to tam buchlo. A už vôbec nie na najstaršom maratóne na svete v Bostone… Lenže v Paríži sa karikaturisti vyzuli a bosou nohou dráždili hada, ktorému stačí málo na to, aby nechal pracovať svoje ostré zuby a jedové žľazy. Čítaj ďalej…

Keď si odpočítam od svojho veku 25 rokov, tak sa dostanem do veku svojich synov. Vtedy to padlo. Naša kárička mala predtým daný smer. Odbočiť bolo neprípustné. Bola fádne natretá  červenou farbou. Celá. Niektorí sa na nej viezli s radosťou, dokonca si vyspevovali (samozrejme len tie dovolené pesničky), iní si sami pred sebou zhodnotili situáciu tak, že prispôsobiť sa, nebrzdiť a nenavrhovať žiadnu odbočku, bolo to najlepšie pre nich aj pre ich rodiny. Ďalší sa len tak viezli a neriešili situáciu. A potom boli aj takí, ktorí niekedy ticho protestovali, inokedy sa odvážili aj zakričať hlasnejšie, že si myslia čo si myslia. Často však dostali bičom po tých papuliach od pohoničov. Niekedy jedno švihnutie nestačilo. Prišlo ďalšie a dotyčný potom zmĺkol. A keď furt vykrikoval, tak buď dostal pásku na hubu a bol pokoj, alebo to už pohoniči nevydržali a tresli tak silno, že zabili. Boli aj “blázni”, ktorým bolo tesno a chceli cez bočnice káričky vystúpiť. Bolo to riziko. Niekomu sa to podarilo. Ale iní na drôtoch nad bočnicou ostali visieť mŕtvi. Čítaj ďalej…

V Matúšovom evanjeliu sú zaznamenané aj tieto Ježišove slová o bohatstve – Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. (Mt, 19, 24) Spomenul som si na tento výrok pred časom pri istej príležitosti a včera opäť… Čítaj ďalej…