Marek Šefčík

Je to dobrý kamarát a dobrý človek. Spoznali sme sa cez šachy. Dlhodobo hrával za Holíč a ťahal to veľmi dobre. Bol jedným z našich najsilnejších šachistov. Je však po niekoľkých mozgových príhodách a už to nie je také jednoduché. Napriek tomu ešte v tejto sezóne, na jej začiatku, raz remizoval a raz vyhral v 4.lige a v 3.lige odohral jedinú partiu. A víťazne. Potom však povedal, že sa už na to necíti… Dnes mi napadlo skočiť za ním. Už nebol doma v Kopčanoch. Povedali mi, že je v domove dôchodcov. Nedokázal sa udržať na nohách. Padal. Teraz má vozík a starajú sa oňho.

Tak sme šli teda s Oliverom k Otovi do Domova dôchodcov. Našli sme ho s otvoreným notebookom na posteli. Veľmi ťažko rozpráva, ale z toho mála slov, čo povedal, bolo cítiť, že sa teší z našej prítomnosti. Z banánov, ktoré sme mu priniesli, si hneď jeden dal. Chutil mu. Má ich rád. Priniesli sme mu aj farský časopis Kvapka. Do kostola síce nechodieval, ale články s témou odpustenia a Víťazstva veľkej noci môžu byť povzbudením a spríjemnením dlhých chvíľ v domove… Nazrel som mu do notebooku. Hral s niekym cez internet šachy. Rozohratá jeho obľúbená sicílka čiernymi. Svalstvo na nohách mu až tak neslúži, ale skonštatovali sme s úsmevom, že hlava je ešte vždy v kondícii, dokonca pripravená vypotiť nejakú vtipnú hlášku, na ktoré sme boli u Ota zvyknutí.

Mimochodom, znova som sa raz presvedčil, že šachoterapia je super. Asi si už Oto nezahrá futbal, ani tenis, ani na turistiku sa nevyberie. Ale vďaka svojej sviežej mysli bude môcť pri šachu stráviť ešte množstvo pekných chvíľ. A je jedno, že to už nebude fyzicky za šachovnicou, ale za monitorom počítača.

otova oblubena sicilka 🙂

Vypytoval sa na Lianku, na Milku, ako sa nám darí, čo máme nové… Hovorili sme aj o skončenej sezóne, o Ivanovi, Ľubošovi i ďalších šachistoch. Sme partia, do ktorej patrí aj on. Ďakoval za návštevu. Ďakoval presne za to, čoho má neúrekom a napriek tomu sa tešil, že sme mu to darovali. Má čas. Celý deň. A potom ďalší a ďalší. A bol vďačný, že sme mu darovali ten náš čas.

Niekedy to skutočne časovo nezvládame. Vyhovárame sa, že sme unavení, že nestíhame, že máme málo času. So sklopeným zrakom musím priznať, že i ja niekedy repcem práve na nedostatok času.

Oto ho má. Dnes, keď Kristus obetoval pre nás všetko, som vďačný za príležitosť darovať aspoň máličko – pár chvíľ zo svojho času Otovi. Nestálo to veľa a možno Oto povzbudil viac mňa ako ja jeho.

Máte tiež niekoho, kto čaká na balíček vášho času? Choďte a darujte mu ho. Je to vynikajúci pocit. Pre všetkých zúčastnených. Skúsite to? Odporúčam.

Prajem všetkým požehnané sviatky, keď si pripomíname, že Láska zvíťazí.