Bez čakania
(zdroj: vtm.e15.cz)
Vzali sme sa. Rozhodli sme sa, že chceme dieťa. Večer, druhý deň po svadbe. Ráno veziem manželku do pôrodnice. A máme dieťa. Chlapčeka. Neviem, čo mám robiť. Stal som sa otcom odrazu. Síce som to chcel, ale nepočítal som s takými starosťami.Nemám s tým skúsenosti. A nejako nemám ani vzťah k vlastnému dieťaťu. Hľadám sa. Som v novej pozícii. Manželka je na tom ešte horšie. Platíme si slúžku. Vedela lepšie čo a ako s dieťaťom. Mám pocit, že trávi omnoho viac času s našim synom ako my dvaja dovedna.
Chcem to vrátiť späť. Predstavoval by som si to radšej takto:
Vzali sme sa. Túžime po dieťatku a … podarilo sa. Vyzerá to tak, že je moja manželka tehotná. Potvrdené lekárom. Pár týždňov sa jej už pod srdcom vyvíja nový život. Horíme nedočkavosťou. Bavili sme sa o tom, aké meno by sme dali dievčatku a aké chlapčekovi. Prebrali sme také bláznivé i obyčajné. Na manželke už vidno, že už čoskoro príde, čo má prísť. V úvode tehotenstva sa vyskytli nejaké problémy, ale povzbudzoval som ju, stál som pri nej a, s Božou pomocou, sa nám podarilo ťažkosti prekonať. Modlili sme sa za naše dieťatko a tešíme sa naňho. Známi nám to prajú a tešia sa s nami… Zažili sme najočakávanejšie a najkrajšie chvíľky v našom živote. Je to chlapček. Zdravý, silný. Manželka ho dojčí, túli si ho k sebe, ako najväčší poklad. Vidím ako žiari šťastím, aj keď pôrod bol pre ňu vyčerpávajúcim. Preberali sme počas tehotenstva všeličo možné. Materstvu i otcovstvu sme prichádzali postupne na chuť. A teraz, keď máme synčeka, nechceme, aby bol zverený do opatery niekomu cudziemu. My sme si ho vyprosili, my sme ho chceli a dočkali sme sa ho. Prídu aj ťažké chvíle, ale tie, ktoré prežívame teraz, sa vpisujú do našich životov veľkými písmenami.
Niekto tu má pocit, že netreba čakať. Niekto si myslí, že je to takto dobré. Ale nie je. Niekto zmenil nádheru na obyčajnú komerciu. Ešte pred prvou adventnou nedeľou, ktorá bola pred pár dňami, ešte ani advent nebol a už sa mestá rozžiarili “vianocami”. Už dokonca znejú koledy, v televízii je to preplnené “vianočnými” reklamami, v obchodoch už tiež oslavujeme “vianoce”. Žiadne očakávanie. V podstate sme sa z Heloweenov prezliekli rovno do “vianoc”.
Advent má hlboký zmysel, podobne ako očakávanie potomka počas tehotenstva. Dozrieť pre nastávajúcu, veľkú udalosť. Horieť očakávaním. Možno sa aj stíšiť, aby následne vynikli nádherné fanfáry anjelov, ktorí hlásajú Príchod.
Všetko má svoj čas i zmysel. Čakať i dočkať sa. Chcem čakať, chcem premýšľať o tajomstvách a chcem sa potom so slzami šťastia dočkať, tešiť a ďakovať. Aj vy?