(zdroj: webnoviny.sk)
Chceme sa mať lepšie, radi by sme žili v spravodlivej krajine, vychovávali deti v pokoji, porozumení, láske. Túžime po slobode, svete bez konfliktov… No a preto hľadáme. Koho by sme posunuli do najvyšších politických funkcií? Na koho sa obrátiť? Komu dôverovať? Je jedno, v ktorých voľbách… Teraz aktuálne zajtra v prezidentských. Čítaj ďalej…
matka Róberta Remiáša (foto: aktuality.sk)
Keď sa otočíme a troška ponamáhame našu pamäť, určite sa v nej vynoria oné deväťdesiate roky, keď sa tu rozťahoval Mečiar. Robil si doslova čo chcel, lebo sme mu na to dali mandát. Bol populárny a obľúbený a pamätám si, ako som sa svojej už nebohej babke snažil, spoločne s otcom, vysvetľovať a odkrývať to i ono. Nie. Mala svoje neotrasiteľné “argumenty”, ktoré vždy smerovali k velebeniu Vladimíra. Až som také zvláštne zúfalstvo pociťoval, keď skutočné argumenty nestačili a prevažovala emócia, pocit, vnútorné presvedčenie. Čítaj ďalej…
(foto: scpr.org)
Som športovec. Teda nie nejaký vrcholový, len taký obyčajný amatér, ale šport mám veľmi rád. A nielen aktívne, ale aj ako fanúšik. Nesledujem veľmi lyžovanie. Až tak ma to nebaví. Preferujem skôr iné športy. Ale vo všeobecnosti fandím našim Slovenským športovcom a vôbec ma netrápi aký to je šport. Petra Vlhová je super! Majsterka sveta. Priniesla si domov nedávno tri medaily a spravila nám obrovskú radosť. Aj ja som to poočku sledoval a tešil som sa. Ostatné ma až tak nezaujímali, ale naša Petra áno.
Masa asi 25 tisícok ľudí v Bratislave a ďalšie tisícky po celej krajine i v zahraničí. 36 miest doma a 22 vonku, za hranicami našej vlasti. Množstvo umelcov, hercov a ďalších verejne aktívnych ľudí na pódiách. V ten štvrtok, 21.2.2019, nás stálo 100 či 150 ľudí aj na námestí pred gymnáziom v Skalici. Čítaj ďalej…
Sedel som kdesi na východe Slovenska v jednej dedinke doma na gauči, z rúk mi pomaličky vypadávali hračky, ktoré boli vytláčané myšlienkami o väčšej zodpovednosti, o slobode, o demokracii, ktorými ma zásoboval vedľa mňa sediaci otec. Angažoval sa vo VPN, tešil sa z nastávajúcich zmien, bolo z neho cítiť nadšenie i vzrušenie. Furt sa niečo dialo, kdesi odchádzal, debaty, stretnutia, rokovania… Stal sa poprevratovým starostom a ja som v tom žil. Vyrastal som vychovávaný meniacou sa spoločnosťou, nainfikovaný čestnosťou svojho otca túžiaceho po slobodnom živote v slobodnej krajine. Čítaj ďalej…
Nepokazme to! (zdroj: pravda)
oni už “zdochýnajú” a je veľká nádej, že sa to na dobré lepšie obráti aj v spoločnosti. A potom vyletíš na pódium a v emóciách zarveš výrazy, ktoré sa na pódium fakt nehodia. A čo oni? Jednoducho sa toho chytia ako keby si bol minimálne protištátny živel a zradca republiky. Spoločnosť sa začína prebúdzať a skutočne slušnieť, ale ak takto necitlivo vystúpiš, tak im dávaš zbytočne príležitosť k tomu, aby pozornosť otočili v negatívnom zmysle smerom k tebe. Nafúknu to jak brno, aby sa to aspoň troška podobalo tým bezcharakterným pľuvancom do tváre ľudí, ktoré páchajú deň čo deň oni. Čítaj ďalej…
Branisko (zdroj: hiking.sk)
Už sa mi to pár krát stalo. Zdalo sa to komplikované, ťažké, často neriešiteľné. Veľký smäd. Ale kdesi poblíž bola studňa, z ktorej načrieť už nebolo ťažké. Mohol by som tu rozpisovať dlho predlho, ako ma v mojom živote sprevádza ktosi, kto nedovolí, aby som smädom zahynul. Vždy je poruke niekto, kto pomôže, vždy je blízko nejaká ochranná ruka. Svoju slabosť a obmedzenosť cítim na každom kroku… Čítaj ďalej…
ZŠ Spišské Podhradie
Už by som nevedel ani vymenovať všetkých spolužiakov zo základky. Mám po štyridsiatke, prešiel čas. Z gympla mávame stretnutia, ale zo základnej nie. Žijem kdesi na západe krajiny, odišiel som pred rokmi zo svojho rodiska. Vraciame sa tam na návštevy k rodičom, aj teraz sme boli. Spolužiakov stretávam sporadicky. Čítaj ďalej…
už dlho visí na stene
a smutne sa na mňa díva
duše prázdne vypustené
farba čierna asfaltovo sivá Čítaj ďalej…
Ešte nie som doliečený a cítim sa voľajaký slabý, ale tento víkend mal byť skúškou výdrže 🙂 V piatok robota, potom ustanovujúce mestské zastupiteľstvo s nie veľmi príjemnými povinnosťami (predpokladal som, že pri mojom protinávrhu ohľadom premršteného platu primátora pôjde do tuhého), potom zo zastupiteľstva do Skalice na stužkovú (sľúbil som oktávanom, že prídem, tak som šiel a pobudol s nimi do nejakej pol druhej). Na piatok by hádam stačilo. Sobota divadlo. V Smrdákoch sme hrali našu Diagnózu život. Čítaj ďalej…