Boli sme s deťmi v obývačke a zacítil som, ako už neraz predtým, nepríjemný cigaretový smrad z chodby. Vyšiel som von a našiel som na schodoch sediaceho a pokojne fajčiaceho mladého suseda. Spýtal som sa ho, prečo tam fajčí. Odpovedal, že preto, lebo nechce doma. Upozornil som ho, že na spoločných chodbách nesmie fajčiť a že existuje Zákon o ochrane nefajčiarov. Povedal som mu, že sa nám to dostáva do bytu a že nám to veľmi prekáža. Odvetil – Choďte sa sťažovať!

Zašiel som za pani domovníčkou… vyšli sme o poschodie vyššie, zaklopali na dvere. Neviem, či ideme dobre – začala domovníčka, keď jej otvoril otec toho fajčiara. Áno, idete dobre – prerušil ju zvýšeným hlasom a pokračoval – on tam fajčil, aj ja tam fajčím… Aj ja – pridala sa jeho manželka – fajčíme tam preto, lebo mám ťažko chorého otca. Fajčili sme na balkóne, ale teraz fúka vietor… Buď ticho! Nič nevysvetľuj – zahriakol ju “kráľ” a so slovami – Sťažujte sa, choďte sa sťažovať! – zabuchol dvere, cez ktoré som ešte počul vybrané slovo “k….”. Ignoroval som zatvorené dvere, a aby ma počul, tak som tiež zvýšeným hlasom v debate pokračoval – Máme malé dieťa, nám to prekáža, synom to škodí… Dvere sa otvorili. Ako vám môže dym ísť od nás dole?! Platia iné fyzikálne zákony? – začal sa oháňať tým, čo sa v škole naučil. Vyšiel som preto, lebo som cítil, že niekto na chodbe fajčí! Áno, ide to k nám dole. Na chodbách je prievan – doplnil som. Choďte sa sťažovať – snažil sa ma odrovnať “najsilnejším argumentom”, ktorý mal po ruke (alebo v hlave?).

Odišiel som. Sadol som za počítač a … začínam sa sťažovať.

Majú ohľad na svojho chorého otca, či dedka, ale už im chýba ohľaduplnosť k susedom. Majú na háku, že to prekáža iným ľuďom, že to škodí zdraviu predovšetkým deťom, že zákaz fajčenia v spoločných priestoroch figuruje v Domovom poriadku. S našimi chlapcami chodíme pravidelne na alergológiu a o tom, že to škodí dvojmesačnej dcérke, škoda písať. Pre mňa s manželkou je to tiež nepríjemné.

Fajčiar je arogantný egoista! Nie z princípu, ale spravidla, ktoré má našťastie aj svoje výnimky. No títo ľudia medzi tie výnimky určite nepatria.

Arogantnosť fajčiara je síce neinteligentná, primitívna, ale svalnatá. Preto sa jej väčšinou radšej všetko z cesty odprace. Bojíme sa ozvať, zaprotestovať, hájiť svoje práva.

Choďte sa sťažovať! – týmto pseudoargumentom nás potom tá arogancia odrovná. Lebo vie, že nepôjdeme. Ale ja si zajtra so strážcami zákona pokecať pôjdem…

Doplnené 20.2.2009:

Pokecal som si. So šéfom mestskej polície. Riešenie – hliadka k nim zájde, upozorní ich a v prípade opakovania priestupku budú nasledovať pokuty, predvolania,… Nechcem nikomu zle! Chcem len chrániť svoje deti, seba i manželku a tiež ďalších ľudí, ktorým to prekáža a likviduje zdravie. Verím, že sa situácia zlepší.