Ako lakomstvo kúpilo samé seba
Prológ: V istej malej dedinke žil dôchodca Fero. Ferov chodí po svete veľa, no tento bol taký, no… ako by som to …, bol lakomý. Fero už žil v dome len sám so svojou manželkou. Tá tiež bola dôchodkyňa. Mali, ako vyslúžilci, času haba kuk, dôchodky slušné, i ušetriť dačo mohli. Človek by si povedal, že pôjdu niekam na dovolenku. Že si snáď budú plnými dúškami užívať zaslúžené “prázdniny”. Nič. Žiadna dovolenka sa nekonala. Fero mal niekoľko úľov kdesi pod lesom. O včielky sa staral a tie sa mu tradične odvďačovali štedro. Medík potom predával. Zarobil si. Ale veď si to aj zaslúžil. K dôchodku prilepšenie, ale Ferovi sa aj tak málilo.
Mal veľký dvor a vykumštoval, ako by na tom mohol zbohatnúť. Otvoril si výkupňu železa. Teda kovov. Bo aj hliník aj meď mu tam nosili. Zarábal na tom slušne. Aspoň tak vraveli ľudia. Aj klamal. Potvora ten Fero. Všetko preňho bolo menej kvalitné, hrdzavé, samý plech a preto okresal cenu za kilo na prijateľné minimum. Keď chudáčisko zákazník nesúhlasil, ochotne mu poradil a nezabudol pripomenúť, koľko kilometrov je vzdialený iný výkupca železa. Keď si ten uvedomil, že tlačiť tú káričku ešte niekoľko kilometrov nemá zmysel a nakoniec aj tam by mohol pochodiť podobne, dohoda bola na svete. Pristúpil na Ferove (nie férové) podmienky. Zbavil sa kovošrotu pod cenu a lakomý Fero sa znova nabalil. Fero mal niečo také, ako regionálny monopol. A vykúpil všetko. Od klincov až po vraky áut. Chodili k nemu občasníci, ale mal i nemálo stálych zákazníkov, čističov. Čističov okolitého životného prostredia od kovových predmetov. Niekedy “vyčistili” aj nejakú tú cestnú komunikáciu od dopravného značenia, inokedy sa im zdalo prebytočné nejaké zábradlie, tak bariéry búrali. Alebo skôr tesne nad zemou odpílili. potom to všetko ešte premyslene “spracovali”, aby to vyzeralo ako poškodené a nepotrebné a priviezli lakomému Ferovi. Pri vážení, kupovaní sa Fero tváril prísne. Povedal by som, že až nešťastne. Išlo o vopred premyslenú taktiku. Zákazník musel nadobudnúť dojem, ba dokonca presvedčenie, že Fero je ten, ktorý pomáha niekomu inému aj keď jemu samému je veľmi ťažko. To, že Fero predával ten kovový šrot za výrazne väčšie peniaze a kvapkal mu z toho slušný zisk bolo síce jasné (ináč by si na dvor ten bordel zvážať nedal), ale väčšina stálych zákazníkov myslela skôr na svoj čistý zisk. Zjednať s Ferom lepšiu cenu bolo fakt sviatkom. Dokonca to umocnil aj tým, že aj niečo zamrmlal (aby sa nepovedalo) o tých zábradliach, ale keď, zväčša kakaoví, zákazníci vierohodne tvrdili, že to našli tam a tam iba tak pohodené, kto by im neuveril? A to ešte v prípade, keď sám na tom mohol profitovať!?
V jeden pekný deň zazvonili kakaoví pri Ferových dverách tak, ako tradične. Fero sa zachoval, ako profesionál. Znova sa tváril tak, že ho vyrušujú, ale pretože sú to oni, jeho “kamaráti”, tak ide. Veď nech majú aspoň na pivo. Na káričke mali tentokrát nejaké akoby podstavce, či kovové stojany na niečo. Samozrejme že pokrivené, porozpíľované. Bolo to ale kvalitné železo, tak Fero neváhal ani chvíľočku. Jak furt, aj teraz sa “dohodli” na cene (Fero povedal a tak bolo) a kšeft klapol. Keď bol vozík prázdny, železo odvážené, peniaze vyplatené, zákazníci sa slušne pozdravili a išli do neďalekej krčmičky na orosenú odmenu. Keď potom vyšla na dvor Ferova žena a svojím vnímavým odborným okom pozrela na čerstvo dovezené železo, mihla sa jej hlavou hrozná predstava a oblial ju studený pot. Mala pocit, že to železo už niekde videla. Zalarmovala lakomého Fera, sadli do auta a nasmerovali si to k lesu. K ich včielkam. Keď tam prišli a videli, alebo presnejšie nevideli, úle na svojom mieste, mali tesne pred infarktom. Obaja. Úle boli porozhadzované na zemi, poškodené a podstavce, ktoré boli niekedy pod nimi, sa rozvaľovali rozpílené na Ferovom dvore. Infarkty síce tí dvaja nepodostávali, ale čo si vypočul v tom aute cestou domov Fero a potom isto ešte aj doma si neviem, alebo skôr nechcem ani predstaviť.
Epilóg: Nekonajú podlo len nepoctiví “čističi” životného prostredia, ale za mnohé môžu hlavne lakomí Ferovia, ktorí to od nich všetko, s vidinou zisku, kupujú!
Mravné ponaučenie: Na každého raz príde. Lakomec, kvôli zisku, raz kúpi aj sám seba. Lakomstvo odháňa priateľov a človeku dáva falošné a hlavne krátkodobé “šťastie”.
… a ešte niečo… Fero je skutočná postava s vlastným menom a aj príbeh je založený na skutočnej udalosti.