Marek Šefčík

Mladí ľudia majú v sebe “šťavu”. Dokážu človeka obohatiť. Áno, vyčítame im aj také či onaké chyby, ale v svojej podstate, kdesi vnútri, hlboko v srdci majú rozkvitnutú voňavú lúku radosti, chuti do života, túžby po prijatí, porozumení, láske. Rastie a rozvíja sa v nich, ale “poveternostné” vplyvy vonkajšieho sveta im často velia mať tieto túžby schované, navonok hrať pózy, prispôsobiť svoje správanie niekedy aj divnej partii, do ktorej sa dostali. Kvietky na lúke sú niekedy pozatvárané, ale to neznamená, že nečakajú na vykuknutie Slnka a príležitosť rozvinúť sa do krásy.

Mám rád prácu s mladými rovnako, ako keď som pred 17timi rokmi pedagogickú prax začal ochutnávať… Víkendy sú prepchané mojimi aktivitami, ale včerajšok som si rezervoval na nich. Dostali ponuku – turistiku. Nič náročné. Devínska Kobyla, Devín. Z prvotného veľkého záujmu sa to začalo pomaličky skresávať. Ten nemôže preto, ten zato. Počet sa zmenšoval a v sobotu ráno som sa pozrel “hore”, spomenul si na Abrahámovo “vyjednávanie” s Bohom z Biblie – A čo ak sa ich nájde len toľko a toľko…? Pôjdem aj sám a budem ďakovať Bohu za to, že mi dal nohy, že mi daroval krásy prírody. Napokon ani 10. Nevyčítam. Chcem naopak poďakovať tým, ktorí si v skorej rannej hodine počas voľnej soboty našli cestičku k vláčiku v smere Skalica-Kúty-Devínska Nová Ves. Napokon sa nazberalo 6 žiakov. Ale bolo nás 14. Ja som vzal celú rodinku a tiež kolegyňa Gitka sa rozhodla ísť so svojimi dcérami. Najmladšími účastníčkami, ktoré to v pohode zvládli, boli teda naša Lianka a Anička Kojšová. 9 ročné baby.

Zažili sme zábavu, čosi sme prešli, niečo nové videli a predovšetkým sme boli spolu. Mám z toho veľkú radosť. Nedá sa všetko, čo sme zažili zhrnúť do krátkeho článku, ale aspoň stručne. Vlakom do Devínskej Novej Vsi. Potom pochod na Devínsku Kobylu okolo Sandbergu. Z vrcholu sme zišli do Devína a cez obec na hrad Devín. Pod ním ešte pred návštevou hradu dobre padla teplá polievočka. Ja som mal takú s obrovskými fazuľami… Je otvorený horný hrad a výhľady na sútok Moravy a Dunaja sú krásne… Potom sme si dali ešte viac ako hodinový pochod až na Sandberg a kruh sa na železničnej stanici v Devínskej uzavrel.

Hrali sme asociácie, rozprávali sme sa, “vylepšili” sme jednu bustu a lepšie sme sa navzájom spoznali. Verím, že sa čoskoro nájde ďalší termín a bude nás ešte viac… Ďakujem všetkým, ktorí s nami boli.