Marek Šefčík

Dnes ráno som cestoval vlakom do práce a začul som, ako sa traja páni v stredných rokoch bavia o tom, aká hlúposť je to sčítanie a ako sa môžu ich osobné údaje dostať tam a tam a ako ich niekto zneužije…  Som sčítacím komisárom a keď som roznášal tlačivá, opýtali sa ma niektorí, čo a ako s vypisovaním. Snažil som sa poradiť. Tu a tu vypíšete to a to. Dáma tmavšej pleti, pri otázke o národnosti, keď som povedal, že ak sa cíti byť Švédka, nech napíše to, ak Rómka, nech to,… vyhŕkla, že – „Aká Rómka?! My sme Slováci!“ „Dobre, tak zaškrtnete národnosť Slovenská“ – odpovedal som jej. Ďalší sa pýtali načo je im toto, alebo tamto…?

Už som začul aj to, že sa tu používajú eštebácke metódy a iné, podľa mojho názoru, paranoidné reči. Všetkými tými vyjadreniami ideme len sami proti sebe. Najskôr sa niekto sťažuje na to, že nemá prístup k internetu, k teplej vode, že na Mestskom úrade majú staré údaje, že sú Rómovia diskriminovaní a potom po sčítaní a spracovaní výsledkov nezistíme, ktoré oblasti ešte treba zastrešiť internetovým pripojením, alebo pomôcť s dodávkou teplej vody, vylepšiť spôsob vykurovania, zlepšiť dopravu železničnú i autobusovú, že v tom a tom regióne treba škôlky, lebo je tam množstvo detí, tu treba ešte domy dôchodcov a zistíme, že na Slovensku ani Rómov pomaly nieto. Tak komu má tá a tá mimovládka pomáhať? Kam má táto firma nasmerovať svoje aktivity? Ktorý región vymiera? Koľko prisťahovalcov nám tento deficit vyrovnáva?

Možno to vnímam dosť naivne, ale nech. Sčítanie som nevymyslel ja. Nech sa za to zodpovedajú iní… Všetko by sa tiež dalo pozisťovať aj ináč, postupne. Ale Európska únia sa rozhodla, že to raz za 10 rokov spočíta. A teraz je ten čas. Všetky údaje môžu pomôcť. Štátnemu sektoru, súkromným firmám, cirkvám. Budeme v mnohých oblastiach vedieť na čom sme. Dedina, mesto, okres, región, štát i celá únia.

Podľa zákona sme povinní sa sčítať. Nie sú za porušenie tohto zákona síce sankcie, ale to predsa neznamená, že sa budeme chváliť, že sme hárky roztrhali (i to som začul). Aj to o nás niečo vypovedá.

Jozef s Máriou v požehnanom stave kedysi putovali!, aby sa zúčastnili sčítania. Aj neskôr, keď sa Krista pýtali, či treba platiť cisárovi daň, odpovedal rázne „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,21) V tomto sa skrýva jednoznačná odpoveď a dá sa parafrázovať aj takto – „Áno, dodržiavajte zákon a sčítajte sa tak , ako to spravil môj pestún Jozef s mojou Mamou, aj keď im to v ich situácii bolo veľmi zaťažko. Aj preto som sa napokon narodil v maštali a mojou „postieľkou“ mi bola slama a seno.“

Napísané pre http://nahrane.sk/