Marek Šefčík

Keď prezidentom Európskej únie bol Belgičan Herman Van Rompuy a v Amerike žezlo držal prvý nie biely šéf bieleho domu Barack Obama, v mocnom Rusku Putina Veľkého na chvíľu vystriedal Medvedev I. a v červenej Číne sa prechádzal s bičom v ruke pomedzi najlacnejšie pracovné sily z tých lacnejších a hnal tak ekonomiku do výšav súdruh Komunizmus, a keď Gašpar stál na čele nášho Slovenska, vyšiel z Bruselu príkaz, že keď už nie všetci ľudia po celom svete, aspoň my obyvatelia Európskej únie by sme sa sčítať mali.

Podobne začína rozprávanie o udalostiach okolo Ježišovho narodenia v Lukášovom evanjeliu. “V tých dňoch vyšiel rozkas od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z Galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.” Asi toľko citát z 2.kapitoly Lukášovho evanjelia.

Aj nás teda čaká sčítanie. Nielen ľudí, ale i domov, bytov, kvality bývania, dostupnosti k internetu, rozlohy kuchyne atď. Kedysi sa na sčítaní dohodol cisár Augustus sám so sebou. Teraz ide o sčítanie, ktoré má istú periodicitu (10 rokov) a dohodli sa na jeho spoločnom termíne štáty EU. Vtedy sa ľudia pravdepodobne museli ísť zapísať do zoznamov. Inak by asi Jozef Máriu v požehnanom stave na takú dlhú cestu neťahal. Dnes nikam nemusíme putovať. Sčítací komisári prídu až k nám a ak budeme chcieť, aj nám zložité tlačivá pomôžu vyplniť. Alebo si trúfneme sami a ponahadzujeme naše údaje na internetovú stránku sčítania. A napriek tomu, že ide o dôležité štatistiky, ktoré budú stáť množstvá miliónov eur, my nič nemusíme… Bol som ako sčítací komisár na školení a tam ma zarazila odpoveď našej školiteľky na otázku – čo ak nás niekto odmietne. Odpovedala – ani vy ani my nemáme, bohužiaľ, páky na to, aby sme toho človeka donútili. Zarazilo ma to slovíčko “bohužiaľ”. Veď je tu sloboda, ktorá je o tom, že sa môžme rozhodnúť konať dobro. Nemusíme, ale môžme. Takže skôr “chválabohu” nemôžme nikoho prinútiť.

Vrie to kvôli sčítaniu aj v najvyšších kruhoch medzi ministrom vnútra a šéfkou Štatistického úradu. Vraj to nie je dobre pripravené, že to bude skreslené a podobne.

Ja by som to až tak tragicky nebral. Ja sa sčítam aj s celou rodinkou. Aj to, že máme teplú vodu priznáme, aj že máme kuchyňu, aj že sme kresťania katolíci, aj že máme splachovací záchod, aj že máme tri deti. Všetko priznáme. Keď to má pomôcť pri vyhodnocovaní štatistík, nech to pomôže… Ale s tým, že to s tým sčítaním bude tak či onak tvrdý oriešok plne súhlasím. Dôkazom je aj nasledujúci obrázok. Človek by povedal, že ide o obyčajný kontajner na odpad. A čuduj sa svete, ono to je polyfunkčný dom. Niekoľko bytov, stávková kancelária, kaderníctvo, herňa a ktovie čo ešte… ej, bude to ťažké.