Marek Šefčík

V piatok bola hnusná zima. Ja viem, že sa jej niekto teší a preto sa ospravedlňujem za tú hnusnú, ale bola hnusná. Padal snežik padal nám, blbé boli cesty – si spievam. Ale do spevu vtedy nebolo môjmu bratovi. Spoločne s troma kamarátmi sa, po vykonanej práci kdesi pri Prahe, sťahoval k hraniciam do Kyjova. To je blízko Holíča a teda plán bol zastaviť sa na chvíľu aj u nás.

A teraz si predstavte, že ste večer na diaľnici za Brnom, asi 50 kilometrov od Holíča, všade tma, sneží a zrazu máte na palubnej doske predčasné Vianoce. Všetky kontrolky sa rozsvietia spoločne, ako žiarovky na stromčeku. Máte zaradenú päťku a jemne stláčate plyn. Auto odmieta ťahať aj pri podradení. Žiariace kontrolky avizujú poruchu. Odstavíte auto na krajnici diaľnice, zapnete ešte ďalšie svetielka – štyri smerovky a premýšľate v strese, ako ďalej. To sa stalo bratovi. Zavolal mi, či ho neprídem odtiahnuť. Neváhal som a snažil som sa listovať v hlave, koho si vezmem na výpravu ako závozníka… Marek, policajti zastavili predo mnou na čiernom passate – vraví mi do telefónu brat. Idem k nim, povedať čo sa mi stalo a nájsť riešenie. Zložil telefón a vykročil s maličkou dušičkou k tomu volkswagenu. A zažil príjemné prekvapenie. Otvorili sa dvere záhadného auta, presne takého typu i farby, na akých brázdia diaľnice práve policajti, a tam sedela žena. Oslovila brata v rodnej reči – Potrebujete nejako pomôcť? Odtiahnuť aspoň po najbližší výjazd z diaľnice tak, ako to káže zákon. A tam čo? – opýtala sa. Robo pokrčil plecami. Kam idete? – pokračovala… Ja vás odtiahnem až do Holíča. Teda, ja vám dám kľúče od auta a šoférovať budete vy, pretože ja nemám skúsenosti s vlečením a ešte je noc a také počasie… – vymyslela plán. Do jej auta zasadol jeden z bratových kamarátov, do svojho auta za volant Robo a poďme…

Moja úloha sa nakoniec scvrkla na to, že odveziem bratových spolupracovníkov do Kútov k vlaku, aby sa dostali domov, na východ Slovenska. Ešte aj túto službu mi vyfúkla. Šla na Bratislavu a vzala ich tam ona…

Samozrejme, že sa jej chcel brat nejako odvďačiť. Nevzala nič. Aspoň 500 českých korún – naliehal Robo. Nie, aj mne iní pomohli, keď som potrebovala – odmietla definitívne odmenu.

Anjeli nemajú krídla, nie sú celí bieli. Anjeli, v tom prenesenom zmysle slova, sú medzi nami. Každý človek, ktorý má natiahnutú pomocnú ruku k blížnemu, robí tento svet lepším a krajším. A pre mňa je anjelom. Tento článok je napísaný z vďaky dobrej duši jazdiacej v čiernom passate a všetkým, ktorí si večer ľahajú do postele s tým dobrým pocitom, že pomohli, zmiernili trápenie, podelili sa…

Napísané pre http://nahrane.sk/