Marek Šefčík

matka tereza (SITA)

Na vysokoškolskom internáte bývali spolu dvaja študenti matematiky. Jeden “žil naplno” svoj vysokoškolský život. Alkohol, ponocovanie,… “voľnosť” snáď vo všetkom, na čo mohol pomyslieť. Ten druhý žil síce naplnený radosťou, ale troška ináč. Čas od času si zašiel aj do prírody, aj na omšu do neďalekého kostola. A kamarát sa mu smial. Uťahoval si z neho. “Si blázon, že si “neužívaš” všetko, čo život ponúka…” Raz, keď sa tak o tom bavili, začal ten druhý kresliť ceruzou na stôl. Najskôr nakreslil kratučkú úsečku. Pozrel na kamaráta a zabodol ceruzu do koncového bodu tej úsečky. Ťahal tentokrát polpriamku. Keď sa dostal po dlážke až k dverám, zahlásil – a tú polpriamku by som mohol ťahať do nekonečna. Úsečka, tá kratučká úsečka je môj pozemský život. Začal a skončí. V bode smrti. Tam začína iný život. Večný. Má začiatok a potom nekonečnú dĺžku. Som ochotný obetovať všeličo, aj celú tú úsečku kvôli večnému životu.

Z histórie tej dávnej i takej, ktorú si ešte živo pamätáme, si spomíname na mnohé osobnosti. Dosiahli všeličo. Maľovali, hrali futbal, boli skvelými hercami, spevákmi, vojvodcami, politikmi. S ich menoslovom by sme naplnili množstvo vriec. Sú ale aj takí, ktorí boli, alebo ešte sú osobnosťami, na ktoré si renomované časopisy nespomenú. Ich mená nesvietia na žiadnych reklamných značkách, nie sú súčasťou palcových titulkov. Mám na mysli takých, ktorí tie svoje úsečky obetovali pre iných. Nikto z nich nestojí o zvláštnu popularitu a predsa si myslím, že o nich treba písať. Sú to výnimoční ľudia a ich odmenou za ponúknutú úsečku je nádherná nekonečná polpriamka.

Celý svet tlieskal v roku 1979 udelenej Nobelovej cene za mier a jej laureátke. Skromná, vzrastom malá, zhrbená, ale srdcom nádherne veľká Matka Tereza by sa dnes dožila 100 rokov. Jej úsečka sa zastavila v bode 87. A tú úsečku ochotne obetovala. Iným. Aby tí, na tých svojich našli viac radosti…

Matka, ja by som prácu, ktorú robíte vy, nerobila ani za milión dolárov – povedala istá sestrička Matke Tereze. Veď ani ja – odpovedala – ja to robím z lásky.

Milovala ľudí. Tých najjednoduhších, chorých, najslabších ľudí presne podľa príkladu Ježiša Krista a teraz už je iste ruka v ruke s ním tam, kde neexistuje čas… Vďaka ti Matka, za tvoju úsečku.