Marek Šefčík

Neustále sa musíme zamýšľať nad životom. Niečo v našom vnútri nás núti, aby sme tak konali, bez ohľadu na to, či chceme, či nie. Väčšinou sa zahĺbime, alebo lepšie povedané, snažíme sa pochopiť hĺbku zmyslu života. Prečo tu vlastne sme? Môžeme viesť nekonečné diskusie, môžeme sa domnievať, presviedčať jeden druhého, môžeme veriť Kristovi, alebo jeho učenie spochybňovať. Niektorí sa priklonia na túto stranu, iní tam a ďalší vymyslia celkom iný filozofický prúd…

Teraz mi však nejde primárne o zmysel života, ale o jeho vznik. Priveľa, až priveľa vecí muselo do seba zapadnúť neskutočne presne, aby vôbec vznikol život. Osobne verím, že to, že existujeme, nie je náhoda. Nechcem však teraz o tom špekulovať… Dovoľte dnes len zapozerať sa na tú fotku, vyložiť si nohy a nechať sa fascinovať. Krásnym umeleckým dielom, obrazom, či sochou, alebo architektonickými skvostami – to nám ide výborne. Lenže to všetko sú len omrvinky a umelci sa snáď neurazia ak poviem, že ide len o prach oproti dielu, ktorým je život.

Sedel som včera pri svojej manželke Milke a pozeral sa, spolu s ňou na monitor. Zbadal som ďalšieho nášho potomka na vlastné oči. Maličké dieťatko, ktoré má hlavičku veľkosti asi 5 centimetrov, dajú sa však vidieť obrysy tváre, pohybuje ručičkami, nožičkami a má, po mamke, nádherný noštek 😉 . Podľa lekára sa zatiaľ teší dobrej kondícii a zdraviu. Bije mu srdiečko pravidelne, rýchlo. Pumpuje krv tak, ako ju pumpuje mne, alebo vám. V duchu som ďakoval Bohu za tú nádheru, držal Milku za plece a priznávam, že sa mi po lícach rozkotúľali slzy…

Blížia sa Vianoce, ale ešte stále prežívame čas Adventu, teda očakávania niečoho veľkého. V našej rodinke sa veci po 11 rokoch (kedy sa narodila Lianka) znova dostali do bodu “veľkého očakávania”. U nás to vyvrcholí, ak Boh dá a všetko bude prebiehať dobre, niekedy v apríli. Lenže už včera sa stalo pre mňa niečo, čo by som prirovnal k tomu, keď vás umelec vezme za plachtu a ukáže vám, tesne pred dokončením, na čom pracuje. Nikto to ešte nevidel, len vy a ste unesený z tej neskutočnej nádhery…

“Bože, ty si nám poodhalil, čo si si pre nás pripravil a … je to nádhera! Nie nadarmo sa hovorí, že raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. My sme s Milkou vedeli a teraz už aj videli a sme vďační. Zaľúbili sme sa do nášho dieťatka ešte viac a žiaden väčší darček na Vianoce už nemôžme dostať. Poteš Bože počas týchto sviatkov všetkých, ktorí potešenie potrebujú a túžia po ňom. Nech má akúkoľvek podobu.”

Všetkým prajem radosť v srdci. Tešme sa z toho, že práve zázrak života využil Boh, aby nám poslal svojho Syna.

Všetkým mojim čitateľom ďakujem za dôveru a čítanosť článkov a priazeň počas celého uplynulého roka. Nech sú nielen Vianoce, ale i rok 2020 pre vás i vaše rodiny popretkávané Jeho požehnaním.