Dnes sme s Milkou pozorovali našich šintrov Olivera a Mareka, ako sa hádajú a nemôžu sa dohodnúť komu bude patriť v danej chvíli tá a tá hračka. Komické bolo, keď sa v tom zúfalstve dostali do stavu zlyhávania akejkoľvek argumentácie. Nezaberalo ani z jednej, ani z druhej strany nič. Nastúpili slzy. Plakali všetky štyri oči. A my sme sa smiali, aká banalita ich dokázala rozplakať. Oliver sa snažil na riešenie sporu, ktorého predmetom bolo vlastníctvo dvoch žltých “kociek” (viď foto – pózovali, keď už tie kocky nepotreboval ani jeden z nich), prizvať sudkyňu mamku. A tá sa to rozhodla vyriešiť brnknutím na strunu uvedomelosti nášho o tri minúty staršieho dvojčaťa. Konverzácia prebehla asi takto:

Milka: Oliver…, múdrejší ustúpi.

Oliver: Mami, Marek je múdrejší!

Marek: Nie som!

Oliver: Ale si!

Pamätám si, keď slová “múdrejší ustúpi” pri našich detských zvadách používala moja mama. A vždy to zabralo. Okamžite hračka nemala vlastníka, pretože každý chcel byť múdrejší. To sa asi časom zmenilo… Je nevýhodné byť múdrejší 🙂 a vedia to i šesťročné deti. Túto trhlinu vo výchove treba nejak zaceliť… Už majú spať a ešte v posteliach furt debatujú. Idem si asi s nimi pokecať…