Marek Šefčík

(zdroj: medievalheritage.eu)

V tenisovom svete sú turnajovou špičkou tzv. Grand Slam-y. Ide o najsledovanejšie tenisové udalosti a vyhrať ich znamená, nezmazateľne sa zapísať do histórie “bieleho” športu. Australian open, French open, US open a Wimbledon. Z nich však jeden turnaj predsa len vyčnieva nad ostatné. Je to práve prebiehajúci Wimbledon. Je akoby takou čerešničkou na torte grandslamov. Jednoducho im kraľuje a tenisti to vedia. Prestížny, legendárny turnaj sa hrá na tráve a má vyše 100 ročnú tradíciu…

Tento víkend začína Stará dáma. Aj takto nazývajú inú tradičnú športovú súťaž, ktorá na tri letné týždne zaujíma celý cyklistický svet. Aj cyklisti majú svoje najprestížnejšie etapové preteky. Volá sa to Grand Tours. Každá z nich má 21 etáp a je snom cyklistov na niektorej z nich čosi vyhrať. Giro d Italia, Vuelta a Espaňa a Tour de France. Netreba asi nikomu vysvetľovať, že aj keď ide o špičkové, najnáročnejšie podujatia v cyklistickom svete, aj tu jedno vyčnieva ako tá pomyselná čerešnička. Tour de France má viac ako 100 ročnú históriu a svojou atmosférou a sledovanosťou sa zaraďuje k top športovým podujatiam na svete, podobne ako Wimbledon.

Pred pár rokmi som zachytil situáciu, ktorá ma veľmi zaujala. Wimbledon je biely. V dnešnej dobe, keď športové oblečenie hýri pestrofarebnosťou, tak to, že tenisti musia mať biele oblečenie, si držia organizátori Wimbledonu, zdá sa, až priveľmi úzkostlivo. Roger Federer, hviezda ktorá svieti medzi tenistami už roky, nastúpil na zápas biely od hlavy takmer po päty. Áno, až na tie päty, to “wimbledonské pravidlo” splnil. Podrážky na teniskách mal oranžové. A viete čo sa stalo? Rozhodca a usporiadateľa naňho zatlačili a pod hroziacou diskvalifikáciou musel Roger turnaj dohrať v bielych teniskách. Ani takej hviezde sa nepodarilo spraviť proti tomu nič. Bol naštvaný, protestoval, odvolával sa na minulosť, že pred dvoma dekádami to nedodržiavali tak prísne a … To je jedno čo hovoril, organizátori sa nedali nijako obmäkčiť a striktne trvali na svojom. Myslíte si, že Roger na protest opustil turnaj? Alebo, že sa v nasledujúcich ročníkoch odmietol zúčastniť s odvolávkou na toto? Kdeže! Znova mal túžbu tam prísť. Tentoraz celý v bielom.

(zdroj: telegraph.co.uk)

Niektorí cyklisti sa na Tour sťažujú na motorky. Zavadzajú im, niekedy dochádza aj ku kolíziám. V dnešnej dobe, keď cyklisti komunikujú so svojimi vedúcimi, športovými riaditeľmi cez modernú techniku vyzerá až smiešne, keď pred borcami v úniku pribrzdí motorka s vodičom a ešte jedným týpkom, ktorý sa k nim vykrúti s tabuľkou, na ktorej má kriedou načmárané minúty a sekundy, ktoré hovoria o časovom náskoku skupinky pred pelotónom. Podobne aj farba dresu pre lídra má základ v tradícii a histórii. Žlté boli noviny, ktoré v prvých ročníkoch informovali o pretekoch a žltou sa tak stala farba pre vedúceho cyklistu. Sú mnohé ďalšie veci, ktoré sa časom na Starej dáme nemenia, lebo to je Tour, to k nej neodmysliteľne patrí. Keď pred dvoma rokmi Peťa Sagana po kolízii s Cavendishom nespravodlivo diskvalifikovali. Myslíte si, že na Tour zanevrel? Kdeže! Už je nachystaný, aby odštartoval ďalší boj o zelený dres v bodovacej súťaži špurtérov.

(zdroj: pixabay.com)

Páči sa mi, ako si na Wimbledone, alebo na Tour držia to svoje. To, čo ich charakterizuje a odlišuje od ostatných, to, čo zdedili po predkoch ako tradíciu. Sú to jednoducho značky športových podujatí, ktoré majú meno a kredit, z ktorého nechcú poľaviť.

Dnes je sviatok svätých Cyrila a Metoda. Viac ako tisícročná tradícia, ktorú oni priniesli na naše územie má meno kresťanstvo. Ich odkazu sa môžem doslova dotknúť v kostolíku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, ktorý bol postavený práve v období, keď tu pôsobili títo bratia. Korene tejto tradície sú zapustené v Kristovom učení. Ak by sme sa pozreli postupne aspoň na niektoré tehličky z Jeho učenia, zistili by sme, že žijeme v dobe, kedy sa nám niekto snaží ich tvar pozmeniť, okresať, zničiť. Možno to nie je úplne priliehavý príklad, ale Wimbledon by nebol Wimbledonom bez svojej bielej, alebo bez špeciálnej na 8 milimetrov zostrihanej trávy a Tour by nebola Tour, ak by nemala napríklad svoju žltú farbu, alebo svoje kopcovité etapy v Alpách, či v Pyrenejách. Rovnako kresťanstvo stojí na niečom pevne a to ho charakterizuje a nemožno sa len tak zmieriť s tým, keď sa to začne bagatelizovať.
Chce nám niekto vziať nedeľu a nepriamo nás presviedča, že trh a ekonomika je podstatnejšia vec v živote človeka, ako čas na rodinu. Ktosi sa nám snaží nabúrať aj sviatostné manželstvo a nejaké iné zväzky povýšiť na jeho úroveň. Na majestátnych tatranských štítoch i iných kopcoch a vrcholoch po našom Slovensku sú rozosiate kríže, ale “nedajbože” že by ste tento symbol zavesili napríklad niekde na štátnej škole. Kristus hlásal, že sme všetci deti Božie a doložil to príkladom o milosrdnom Samaritánovi, ale nám sa niekto snaží podsúvať, že ten je menejcenný, lebo je Žid, tamten nevyhovuje, lebo má tmavú pokožku a ten čo tu vlastne chce, veď nie je rodák z nášho mesta. Poukazujeme na inakosť a na jej základe sa snažíme rozpútať nenávisť, aj keď vieme, že základom kresťanstva je Láska. Niekto sa nám snaží vsugerovať, že tamten život si treba vážiť a henten už nie. My však vieme, že živý tvor v tele matky je človek a hodný úcty a ochrany je aj život človeka na sklonku jeho putovania po tejto Zemi.
Kresťanskú rodinu držia pohromade láska, obeta, tolerancia, ale aj spoločná modlitba, slávenie sviatkov, úcta k zosnulým predkom, čerpanie z Písma…

Bojím sa, že našou ľahkovážnosťou nechávame rozpadať sa náš dom. Tehličku po tehličke nám niekto upravuje a Cyril s Metodom sa len smutne prizerajú na to, ako ľahko sa necháme presvedčiť, že “biela nemusí byť bielou”, že “netreba horské ťažké etapy, stačia iba rovinaté”.

Nikto z nás nemusí hneď tasiť meč tak, ako to chcel Peter v Getsemanskej záhrade, na obranu Krista. Rovnako ako jemu, aj nám Ježiš zachytí ruku a povie “Schovaj meč…” a dá nám príležitostí v živote, kedy sa treba rázne postaviť na Jeho stranu. Peter sa najskôr zľakol, keď tú príležitosť dostal. Zaprel. Ale potom oľutoval a položil zaňho život. My sme tiež už neraz zlyhali. Ale dostávame znova a znova možnosť napraviť to svojim postojom – v rodine, v spoločnosti, na pracovisku, v škole, všade kde sme. Postavme sa na Jeho stranu a nedovoľme zničiť to, čím sme. Na tom predsa pevne stavali naši predkovia a chceme, aby tento pevný základ spod nôh nestratili ani naše deti…