Marek Šefčík

(foto: scpr.org)

Som športovec. Teda nie nejaký vrcholový, len taký obyčajný amatér, ale šport mám veľmi rád. A nielen aktívne, ale aj ako fanúšik. Nesledujem veľmi lyžovanie. Až tak ma to nebaví. Preferujem skôr iné športy. Ale vo všeobecnosti fandím našim Slovenským športovcom a vôbec ma netrápi aký to je šport. Petra Vlhová je super! Majsterka sveta. Priniesla si domov nedávno tri medaily a spravila nám obrovskú radosť. Aj ja som to poočku sledoval a tešil som sa. Ostatné ma až tak nezaujímali, ale naša Petra áno.

Viac ma zaujíma futbal, hokej, ale aj taká cyklistika. Predovšetkým cestná. Peťo Sagan pobláznil Slovensko, ale ja som už predtým registroval aj výkony Peťa Velitsa a jeho tretie miesto na Vuelte v celkovom poradí… Frajeri.

Vezmime si však toho Sagana. Fandil som aj Fabianovi Cancellarovi, páči sa mi aj bojovník Nibali a ďalší, ale ak je v pelotóne Peter Sagan, nemusím si dlho hľadať svojho favorita. Boli časy, keď som sa v noci o pol tretej pristihol ako čakám na vyvrcholenie priameho prenosu etapy v Californii, ktorá mala končiť záverečným špurtom. Pamätám si sezónu, keď Peter prekvapil cyklistický svet, keď zaútočil nielen na zelený dres v bodovačke za umiestnenia, ale aj na žltý dres v celkovom poradí za najlepší čas! A viete čo? On to vtedy vyhral! Málokto mu v tomto veril. Napriek tomu, že tam boli aj etapy, ktoré mu až tak nevyhovovali, so zaťatými zubami ich prežil, utrpel len malé časové straty a v súčte mu to vynieslo celkové prvenstvo.

Normálny fanúšik, Slovák, ktorý nezávidí, ale dopraje, ten, ktorý sa dokáže úprimne tešiť z úspechov iných, sa dokáže s úspešnými športovcami doslova stotožniť. Ako keby vyhral sám. A ani mu nenapadne v pelotóne ignorovať Peťa a fandiť napríklad Greipelovi, či Cavendishovi.

(foto: dennikn.sk)

Blížia sa prezidentské voľby a vy si možno poviete, že to priťahujem za vlasy (ktorých už mimochodom nemám tak veľa), ale dovoľte, aby som to skutočne prirovnal k cyklistickej palete. Tá ponuka prezidentských kandidátov je obrovská. Sú to ľudia, ktorí majú nejakú minulosť, majú aj svoje chyby, ale myslím, že ponuka je skutočne tak pestrá, že si vybrať môže každý. Slobodne. Ťažko sa mi to píše, ale dokonca aj fašisti tam majú svojho zástupcu. Aj Harabinladinisti majú koho voliť, aj takí, ktorým sa páči burcovanie k násiliu a politickonovinárska vypočítavosť, aj červení, momentálne “správnym” smerom uvažujúci, majú koho, aj menšina na juhu Slovenska si môže vybrať, lebo aj im blízky kandidát je v ponuke, aj liberálnejšie zmýšľajúci kandidáti, aj konzervatívnejšie mysliaci, alebo takí na polceste medzi…

Pelotón vychádza spoza zákruty a vyzerá to na tuhý boj. Ja nepremýšľam ku komu sa pridať a komu fandiť. Ja už svojho favorita mám dlhšie. Vyznávam konzervatívne, kresťanské hodnoty. Ako on. Zbadal som v pelotóne jeho tričko. Trocha zaostáva, ale ja som kresťan, ktorému sú sväté hodnoty, ktoré aj jemu. Môj favorit je jasný. Začínam kričať na plné hrdlo jeho meno a fandiť mu. Františeeek Mikloškooo! Mám sa hanbiť, za to, že mu fandím, ak náhodou nevyhrá? Mám cúvnuť a vytasiť namiesto kresťansko-konzervatívnej nedajbože fašistickú, alebo liberálnu vlajku? Nie! Ja som verný fanúšik a ja ho neopustím. Nezradím predsa svoje hodnoty a dám práve jemu energiu cez moje hlasivky, dám mu svoj hlas.

Všetci vedia koho, len my špekulujeme. Kresťania. Stretávam sa s ľuďmi z kresťanského prostredia a nestačím sa diviť. Je ich veľké množstvo takých, ktorí bez váhania na moje “Fero” odpovedia “Prepadnutý, zbytočný hlas” a špekulujú ku komu by sa pridali. Pripadá mi to fakt ako keby namiesto Saganovho ksichtu na vlajke vytasili Cavendisha. Veď sme kresťania! A v ponuke máme to, čo vyznávame. Prečo špekulujeme? Ak by všetci tí, ktorí takto kľučkujú, počúvli radšej svoje svedomie (a nie médiá a prieskumy), verím, že by sme sa mohli dožiť niečoho podobného, ako vtedy Peťo Sagan v Californii, keď sa mu podarilo vyhrať aj žltý dres za celkové prvenstvo.

Neskúsime nezradiť vlastné svedomie a zvoliť si konečne charakterného a čestného prezidenta so silným životným príbehom?