Marek Šefčík

Masa asi 25 tisícok ľudí v Bratislave a ďalšie tisícky po celej krajine i v zahraničí. 36 miest doma a 22 vonku, za hranicami našej vlasti. Množstvo umelcov, hercov a ďalších verejne aktívnych ľudí na pódiách. V ten štvrtok, 21.2.2019, nás stálo 100 či 150 ľudí aj na námestí pred gymnáziom v Skalici.

Vedeli sme, že sme sa odhodlali široko ďaleko sami. Ani Senica, ani Holíč, ani Malacky. Síce v menšom, ale predsa sme nadviazali na to, čo sa na námestiach odohrávalo pred rokom a nielen že  sme si uctili pamiatku Jána a Martiny, ale ukázali sme aj, že sme vytrvali v túžbe po lepšej, spravodlivejšej a charakternejšej krajine.

Podporiť nás prišla primátorka Skalice Anna Mierna, spevák Robo Opatovský s rodinou… O 17:00 sa rozozvučali zvony a my sme sa v tichosti zamýšľali nad tým, čo prežívame a mysleli sme na zavraždených mladých ľudí. Kvety, plápolajúce sviečky a v istej harmónii hlasno bijúce zvony na kostolnej veži a tlčúce srdcia v našich hrudiach. Každý cítil biť to svoje. Vedeli sme prečo tam stojíme…

Po polhodinke sa námestie pomaličky vyprázdnilo. Začal padať jemný ale zato hustý dážď. Stáli sme tam už len s Andrejom ako organizátori. Asi o 17:40 sa objavila ešte jedna mladá rodinka. Opýtal som sa odkiaľ sú. Z Kútov. On prišiel neskôr z práce. Nestíhali to na piatu. Dotrepali sa do 30 km vzdialenej Skalice s troma malými deťmi, z ktorých najstaršie malo možno 6 rokov. To všetko len preto, aby si uctili pamiatku Jána a Martiny, aby zapálili pár sviečok. Zdanlivo len preto. Asi tie detičky úplne nechápali prečo. Myslím si však, že tých 10 minút v Skalici bolo zaujatím jasného postoja týchto mladých rodičov. Majú starosti a po ťažkom pracovnom dni, unavení, neváhali cestovať a ukázať, čo je pre nich dôležité. Odmietli pohodlnosť domácej obývačky, prekonali ľahostajnosť. Zvony v ich hrudiach bijú pre budúcnosť ich detí.

(Napísané pre noviny Záhorák)