Joooj Igor,
Nepokazme to! (zdroj: pravda)
oni už “zdochýnajú” a je veľká nádej, že sa to na dobré lepšie obráti aj v spoločnosti. A potom vyletíš na pódium a v emóciách zarveš výrazy, ktoré sa na pódium fakt nehodia. A čo oni? Jednoducho sa toho chytia ako keby si bol minimálne protištátny živel a zradca republiky. Spoločnosť sa začína prebúdzať a skutočne slušnieť, ale ak takto necitlivo vystúpiš, tak im dávaš zbytočne príležitosť k tomu, aby pozornosť otočili v negatívnom zmysle smerom k tebe. Nafúknu to jak brno, aby sa to aspoň troška podobalo tým bezcharakterným pľuvancom do tváre ľudí, ktoré páchajú deň čo deň oni.
Nikto z nás nie je bez chyby. Ja tiež mám emócie a situácia je taká, že aj nejaké do rici mi ujde, ale to sú tie emócie, tá zlosť zo zlodejov, bezharakterov, či kapitánov. Ale späť k podstate… Ak to môžem nazvať opozíciou, tak mi dovoľ povedať, že opozícia je plná trhlín. Kresťanskí demokrati ma bolia. Keby sa tak jednota dala čarovným prútikom privolať… Čo tvoji obyčajní? Buďte obyčajní. Ale neznížte sa k tomu, aby ste sa pripodobnili primitívnosti momentálnych vládcov. To nepomôže vám, ale im. Liberáli sa tvária, že to chcú ťahať s vami tiež slušnejším smerom. Nemusím s nimi vo všetkom súhlasiť (ani s manželkou sa nemusím zhodnúť na všetkom), ale ja im chcem veriť, že to myslia dobre aj napriek ich teplým rožkom.
Tak koľko máme času? Rok? A potom si ľudia vyberú. Alternatíva bude vždy. Ale aká? To je dôležité. Oni dostanú svoje tradičné percentá. Zaslepencov bude furt dosť. Aj tých, ktorí sa im podobajú a budú k nim preto inklinovať a urnovým aktom to potvrdia. No a potom budú takí, ktorí tak či tak vyjadria podporu tomu lepšiemu, čo Slovensko ponúka. Ale najviac bude tých nasrdených na všetkých a všetko a ostanú kysnúť v svojom pohodlí. Môžem sľúbiť, že budem v tej druhej skupine. Ja si ale prajem, aby sa čo najväčšmi zmenšila tá tretia skupina. Igor, prosím ťa, ale aj všetkých okolo teba, všetkých ktorým vám ide o zmenu, robte všetko pre to, aby to vyšlo. Nie je možné sa znížiť na ich úroveň. Ale robte to tak, aby ste sa k tomu ich morálnemu dnu ani nepriblížili.
Naša krajina trpí. Však mám pravdu? Vnímam to a pri pohľade na svoje deti cítim zodpovednosť za budúcnosť. Im nejde o budúcnosť. Im ide len o prítomnosť a profit pre nich a ich rodiny. Kašlú na iných, kašlú na budúcnosť, zneužívajú nás jednoduchých ľudí. Môj otec žil november a žil novembrom. Ja ako malý chlapec s ním. A neváhal som vystúpiť toť nedávno na pódiách Za slušné Slovensko. Spravilo sa množstvo roboty. Nepokazme si to a vyprevaďme zažraté zlo preč z politickej scény. Spojme sa a možno aj s emóciami (veď sme ľuďmi), konajme predsa len racionálne a pomôžme nevykrvácať našej krásnej krajine. Verím, že to napokon zvládneme. Kvôli tým deťom musíme!