Marek Šefčík

Ján Regec – môj dedo

Kedysi bojoval na fronte a v tom hluku bombardovania, streľby, v tej vojnovej adrenalínom nasiaknutej mele, keď fakt išlo o život, bežal s kamarátom so zbraňou v ruke bok po boku a kamarát mu zrazu hovorí – “Jano, veď ty nemáš oko!” Dedovi viselo oko z tváre. Črepina z nejakej míny ho zasiahla a vyrazila mu ho…

Keď som mal 5 rokov, môj dedo zomrel. Mal veľmi podlomené zdravie, veď mal len 61 rokov. Pamätám si, ako sedával na dvore na lavičke a nám, vnúčatám vyrezával píšťalky, alebo rozrezal jabĺčko a rozdelil ho medzi nás. Bol včelárom a pamätám si aj vôňu medu, keď sme k dedovi a babke došli do Betlanoviec na návštevu. A nezabudnuteľné je aj ustavične zatvorené jedno “oko”. Z fotiek viem, že kedysi nosieval cez neho takú “pirátsku” koženú pásku.

“Mala som vtedy 13 rokov” – hovorí moja mama. “Vedeli sme, že prišli tanky, ale život išiel ďalej. S otcom sme docestovali autobusom do Spišského Štvrtku a pokračovali peši smerom na Dravce. Šli sme na huby. Lenže po celej ceste boli tanky.” Od Levoče do Spišského Štvrtku je cesta relatívne rovná, ale pred Štvrtkom treba zdolať serpentíny z celkom prudkého kopca. “Jeden tank nevybral zákrutu a bol havarovaný. Ostatné stáli na ceste” – spomína mama. Najintenzívnejšia spomienka však bola táto: “Otec vedel trocha po rusky. Dal sa s vojakmi stojacimi pri tanku do reči. Mal ploskačku. Nejaký alkohol. Ponúkol vojakovi. Ten odmietol. Upil si teda troška sám, aby vojak videl, že je to riadna pálenka a že ho nechce otráviť. Vojak napriek tomu odmietol. Po pár slovách ma tato chytil za ruku a kráčali sme ďalej našou cestou. Tato mi stisol ruku a povedal: Dzevečko moja a teraz nás odstrelia… neobzeraj še! Prežívala som veľmi divné pocity” – dodáva mama.

Nezastrelili ich. Veď aj vďaka tomu som na svete 🙂 Dnes môže moja mama oslavovať odvtedy už 50-te meniny. Je Janka. Keď bola mama, v roku 1983 v pôrodnici s mojou sestrou, dedo práve zomrel. Keď prišla s malou Jankou z pôrodnice, doma na stole ju čakal telegram, že jej zomrel otec. Život sa niekedy s človekom tak pohrá, že mu namieša všakovaké pocity. Mama sa tešila z dcérky a o chvíľku to vystriedala bolesť zo straty otca.

Svadba mojich rodičov

Chcel som písať o ruskej invázii o dedovi a zážitkoch mojej mamy a skĺzol som k dnešným meninám mojej mamy a sestry. “Veľkej” i “malej” Janke teda prajem všetko najlepšie k dnešným meninám 🙂