Predčasný víťaz
Lawson Craddock po páde
(zdroj: www.chron.com)
Majstrovstvá sveta vo futbale, marhuľový džem, noviny Slobodný Holíč, Tour de France. V ostatnej dobe to mám namixované veľmi zaujímavo. Ako učiteľ mám tú výhodu, že môžem prázdninovať. Veľmi rád si pozriem dobrý futbal a najväčší svetový turnaj práve beží v telke. Navyše, moji favoriti Anglicko a Belgicko nevypadli, takže sa teším na ďalšie zápasy o to viac.
S priateľmi bojujeme o lepšie mesto Holíč a vydali sme noviny, alebo časopis “Slobodný Holíč” kde som šéfredaktorom. Práca okolo toho nie je malina no a keď to vyšlo, tak sme sa pustili do roznášania po celom meste. Teraz vnímame reakcie od ľudí – zväčša pozitívne a premýšľame nad vydaním druhého čísla…
Mojim obľúbeným športom je aj cestná cyklistika. Sledoval som, pre mňa fascinujúce horské etapy v Alpách na Giro d Italia a teraz sa teším na prekonávanie hraníc športovcami na Tour de France. Nepozerám všetky zápasy na Majstrovstvách sveta a nevidel som ani prvé dve etapy na Tour. Je predsa aj iná robota… Ale sledujem to. Viem, že Peťo bol na úvod druhý a včerajšiu etapu vyhral. Teším sa. Ale zachytil som v médiách meno, ktoré ma veľmi zaujalo. Lawson Craddock. Je to cyklista štartujúci na Tour, ktorý v prvej etape škaredo spadol a zlomil si lopatku. Zlomeniny, ako vieme, sú jedny z najintenzívnejších pichľavých bolestí a sú, samozrejme, citlivé na pohyb. Lawson prvú etapu dokončil. Lenže fanúšikov si získal (a pre mňa je predčasným víťazom Tour) tým, že nastúpil aj na druhú etapu a aj v nej došiel do cieľa. V cyklistickom svete nie je jediným takýmto hrdinom. Ešte v špinavej dopingovej ére Armstronga jazdil Tyler Hamilton, ktorý si (pokiaľ sa nemýlim) na jednej z úvodných etáp Gira zlomil kľúčnu kosť a potom ofačovaný dokončil celé trojtýždňové preteky navyše s dobrým výsledkom. Po pretekoch mu museli opravovať asi 11 zubov, lebo ako si ich zatínal od bolesti, zbrúsil si ich pomaly na korene. Ale späť k Lawsonovi. Sám vie, že asi celé preteky nebude mať šancu dokončiť, lebo by sa zničil. Ale už to, čo dokázal je vzor v prekonávaní bolestí pre iných športovcov (vrátane napríklad Neymara 🙂 ).
Zo soboty na nedeľu sme zavárali marhule a robili množstvo džemu (fľaštičku máme odloženú aj pre vás, ak máte záujem). Bolo to treba spracovať, aby to nepohnilo. Lianka i chlapci pomáhali. Každý mal svoju úlohu a klapalo to, šlo to. Práca nás dala dohromady a bol som prekvapený usilovnosťou našich detí. Keď sme si po polnoci unavení ľahali, dohodli sme sa s Oliverom, že ideme do kostola na skoršiu rannú omšu a potom na bicykle s Jančim Ďatkom, ktorý sa s nami dohodol… Ráno. 6:50. Vošiel som do detskej – “Oliver vstávaj, ideme…”. A Oliver rozlepil svoje pomlčky, pozrel na mňa a zahlásil – “Nie!” Dodal som len, že “Výškari musia dokázať prekonávať prekážky” a zavrel som dvere. Obliekal som sa s tým, že asi idem sám na omšu a potom na bicykel za Janom. po pár minútach sa otvorili dvere a vyšiel rozospatý Oliver – “Dobré ráno.”. Vedel som, že je dobre, že to jeho “Nie” sa rozpustilo v túžbe po športovom výkone a zážitkoch…
Holíč, smer Senica, stretnutie s Jančim, Sobotište. Stočili sme to na Senicu, Jablonica, Cerová, Prievaly… cez vojenské pásmo, pomedzi voňavé borovice na Lakšársku Novú Ves, Borský Mikuláš.
V Šaštíne sme si dali po trojitej zmrzline.
Jano sa od nás odpojil a my sme sa s Oliverom ešte vytrápili tých 20 km po kopčekoch cez Petrovu Ves do Holíča, pričom sa nám rovno do ksichtu vysmieval nepríjemný protivietor. Videl som, že Oliver zatína zuby, ale tých 104 km znova prispelo k tomu, že si môže povedať – “Aj toto som zvládol.”. Kto prekonáva seba a svoje limity, je víťazom.
Bojujúci Oliver
Iba dve veľmi krátke prestávky, vietor a kopčeky prispeli k tomu, že to bolo náročnejšie ako tých 125 km spred pár dní. Sme však bojovníci a máme krásne vzory športovej vytrvalosti, zapierania samého seba, prekonávania limít. Šport je jedným z najgeniálnejších nástrojov výchovy vôbec.
“Lawson, ďakujem za príklad a prjem ti nech sa ti darí, nielen na tohtoročnej edícii Tour de France.”