Bratom Čechom sa to vo vláde i v parlamente dostalo do rozkladu. A myslím, že politická úbohosť je aj v tom, že máloktorí z politikov skutočne používajú vlastný rozum. Majú tričko istej farby, naučia ich podobne zafarbené frázy, ktoré opakujú dookola. Bez ohľadu na to, či daným veciam rozumejú, alebo nie. Stačí, že v predvolebnom období zaujmú voličov (určite nie odbornosťou, inteligenciou, či vzdelaním) a potom sú už len figúrkou danej farby.

Vo včerajšej zábavnej televíznej talk show Jána Krausa, bola prvým hosťom “místopředsedkyně” Strany zelených Kateřina Jacques, ktorá sa chystá kandidovať do europarlamentu (tam aspoň nebude tak na očiach). Diskusia sa dostala k tomu, čo to vlastne tá biomasa, o ktorej zelení toľko točia, vlastne je, a ešte k tomu, ako sa pomocou nej vlastne kúri. “Co si dám do těch kamen?” – pýtal sa niekoľkokrát, s rôznymi obmenami, neúspešne Kraus. “Zelená” poslankyňa buď ostala po týchto opakovaných otázkach ticho a čumela na moderátora, ako keby v tej chvíli zabudla česky, alebo sa snažila odbočiť a odviesť diskusiu do iných vôd. Zjavne nevedela, ako to s tou biomasou vlastne funguje. Hlavne, že ona i jej kolegovia majú okolo toho furt reči, ako koza čokoládových cukríkov. (Tú Kateřinu si určite pozrite. Ak nechcete “celú”, tak od 12-tej minúty relácie. Niektorí politici sa takýmto reláciám vyhýbajú. Asi vedia prečo.)

U tejto “kvalifikovanej zeleňáčky” sa v plnej kráse odhalila jej neschopnosť. Ale nielen to. Nebezpečné je, že okolo nejakého straníckeho hesla sa vytvorí celá stratégia strany a ani jej najvyšší funkcionári nedokážu vysvetliť o čo vlastne ide. Sú schopní presviedčať ľudí o niečom, do čoho ani oni sami nevidia. A za to sú ešte fantasticky platení. A takýchto pandrlákov a nebojím sa povedať darmožráčov platených z našich daní je neúrekom aj u nás. Ešteže náš súdruh priemer sa fundovane vyjadruje k všetkému. Je jedno, či ide o sociálnu oblasť, zdravotníctvo, vnútro, zahraničnú politiku,… Takže my môžme byť spokojní.