Fero o o
(foto: aktuality.sk)
Premýšľam nad tým, za čo vlastne bojujeme a čo vlastne chceme. Pravda, spravodlivosť, sloboda. Tie slová znejú tak priezračne a čisto. Nie je ľahké postaviť sa na odpor, bojovať, ale keď na človeka aspoň jedným vďačným očkom žmurkne nadýchujúca sa sloboda, je to výborný pocit. Keď vo vetre zacítite pohladenie spravodlivosti, poviete si – Ten boj bolel, ale stál za to! Každý, kto má svedomie, cíti s inými, snaží sa zastať slabších, ktorí sú prenasledovaní, alebo znášajú ponižovanie, urážky, ten pocit iste zažil a vie, o čom hovorím.
Premýšľam, o čo nám ide, keď stojíme na námestiach, keď sa nad našimi hlavami vypínajú transparenty s ráznymi heslami. Aký je náš cieľ?
Každá politická strana, alebo politik (v súčasnosti napríklad Smer a Fico), dostal moc, ktorú sme mu dali do rúk my. Donekonečna dokážeme svoje svedomie, často zmluvou so zlosynom utopené vo volebnej urne, ospravedlňovať tým, že “sme nemali príliš na výber”.
Volíme monštrá s vyoperovaným svedomím bažiace po moci. Špinu mečiarizmu prekryla na dlhé roky plachta nemorálnych amnestií. Dnes sa dusíme v rovnakom bahne len preto, lebo nám neprekáža klamstvo Fica, Kaliňáka, Smeru, Bugára,… len preto, lebo nezmyselne prehliadame zlodejiny, ktoré robia a, keďže Smer má stále vysoké preferencie, tak prehliadame dokonca aj likvidáciu človeka, ktorý na ich prešľapy upozorňoval. Čo všetko si môžu tieto ksichty ešte dovoliť?
V stredu som ho opäť videl. Na Hviezdoslavovom námestí sme spomínali na to, čo sa udialo pred 30 rokmi. O živote, slobode i aktuálnej situácii v spoločnosti odznelo pár príspevkov aj z pódia. Dostal slovo aj on. Mal úsmev na tvári a už tradičný, svojský nadhľad. Mnohí si z neho, počas jeho politickej kariéry, robili žarty. Prečo? Lebo konal podľa svedomia, ktoré nikdy nezaprel?
Pred 30 rokmi spoluorganizoval Sviečkovú manifestáciu. Lenže štátna moc na to prišla a chytili ho. Zavreli a pustili bez vysvetlenia, keď bolo po všetkom. Bol odvážny a do dnešného dňa neviem o žiadnej kauze, ktorá by ho za 30 rokov zdiskreditovala. Prečo sme mu dali v roku 2004 iba niečo vyše 6 % hlasov a potom sme si museli vyberať prezidenta z dvojice Mečiar, Gašparovič? Od roku 1990 do roku 2010 pôsobil v parlamente slušne, aktívne a bez zapretia pravdy. V roku 2008 znova kandidoval za prezidenta a hoci skončil v 1.kole tretí, dali sme mu menej ako 6 % hlasov. V druhom kole potom znova Gašparovič zvíťazil nad Radičovou.
Ja viem, že nikto nie je dokonalý. Ani Fero nie je. Ale ak mi poviete, že mám vybrať politika, ktorý je charakterný, čestný, ktorému sa dá veriť, tak by som ukázal na neho (aj keď už nie je aktívnym politikom, ale ako príklad ho použiť môžem). Verím, že má nástupcov, ktorí majú odvahu a široké srdce, podobne ako on. František Mikloško.
Vtedy, keď si súdruh Fico vypisoval do straníckej knižky, že má náboženskú otázku vysporiadanú, že je ateistom, František Mikloško mal odvahu praktizujúceho kresťana a hrdého Slováka a neváhal preto čosi aj vytrpieť. Keď sa blížili voľby za prezidenta v roku 2014, súdruh Fico otočil kabát tak, ako mu to vyhovovalo a v trápnom videu sa “vyspovedal” ďalšiemu bývalému komunistovi Maďarovičovi, že je pokrstený, má prvé sväté prijímanie aj birmovku a že je lepším kresťanom ako hociktorý politik z KDH. Ó aká pokora!
Prečo si furt volíme klamárov, podvodníkov, prospechárov a z ľudí so svedomím si robíme posmech? Za čo vlastne bojujeme na tých námestiach a čo vlastne chceme, keď potom znova prídeme k urne a zvolíme si možno na ďalších pár desaťročí ďalšieho bezcharakterného vola človeka?