Marek Šefčík

skola nie je o muroch, ale o ludoch a o tom, co sa v nej deje…

Zuby ma pobolievajú. Uvedomil som si, že to je z toho, že ich zatínam dohromady. Aj dnes som šiel zo školy bicyklom. Paráda. Síce dul jemný vetrík, ale to sa dalo prepáčiť, lebo ma šteklilo Slniečko. Šliapal som do pedálov a vnímal míňajúci sa asfalt pod sebou. Biela čiara na krajnici bola vodítkom. Díval som sa na ňu a držal som sa jej. Občas prefrčal nejaký blázon popri mne väčšou rýchlosťou ako by mal. Kamión ma troška rozkymácal, ale všetko sa to dalo ustáť. Myslel som si, že sa idem na cesty vybicyklovať a zresetovať svoje myšlienky. Lenže to sa mi nepodarilo. Myslel som na svojich žiakov. Na ich pocity, na ich slzy, na ich možno aj vyčítavé a tiež prekvapené pohľady. Premýšľal som o nich o tom, čo som dal škole, kvôli ktorej som z východu presťahoval celú rodinku, škole, na ktorej učím štrnásty rok. Nikdy neoľutujem ani jediný deň, ktorý som prežil na Gymnáziu Jána Bosca v Šaštíne-Strážach. Verím, že to, čo som investoval, to rastie v mojich bývalých i súčasných žiakoch. Viem, že mám nedostatky, s ktorými bojujem a preto to nebolo vždy ideálne. Sorry.

Po 25 rokoch končí gymnázium, na ktorom nie sú žiaci a učitelia, ale jedna rodina. Dnes to oznámil žiakom riaditeľ školy. Snažil som sa dať žiakom čo najviac, ale na druhej strane som sa stále učil od nich. Hovoril som s nimi, ale snažil som sa aj počúvať (to prvé mi šlo lepšie… ale polepším sa aj v tom druhom). Keď som hovoril, že “vás mám rád”, myslel som to vážne. Aj prísnosť, aj tvrdšie slovo k tomu patrilo.

Všetkým, ktorí prešli mojimi rukami, ale aj ďalším exallievom GJB, prajem život krásny a naplnený. Majte rovnako, ako ja bielu čiaru na krajnici, aj vy pevnú líniu, ktorá vás úspešne dovedie do vytúženého cieľa. Neodbočte, buďte hrdí na to, kým ste. No a všetkým, s ktorými máme stráviť spoločne ešte tých pár mesiacov na Gymnáziu Jána Bosca prajem, aby boli silní, bojovali a tešili sa zo života, lebo napriek všetkým problémom, je krásny. A ani teraz nekončí. Ponúka nové možnosti a príležitosti. Ste mladí, krásni ľudia. Žite naplno a uvidíte, že všetko prekonáte.

Viem, že môžem povedať aj za kolegov “Sme tu stále pre vás…”

PS: Ospravedlňujem sa za istú nesúrodosť v myšlienkach, ale momentálne nie som schopný sústrediť sa a napísať niečo rozumom. Tak som to nechal na srdce…