Sám so sebou
Dnes je znova ten deň, kedy najstarší maratón v Európe a druhý najstarší maratón na svete, rozroloval svoj 42 195 metrový asfaltový koberec pre tisícky športovcov. Spoločenská a športová hodnota tohto podujatia, ktoré sa koná vždy v prvú októbrovú nedeľu, je nevyčísliteľná. Možno na Slovensku nikdy nebudú Majstrovstvá sveta vo futbale, alebo v atletike, ale máme Medzinárodný maratón mieru, na ktorý môžme byť právom hrdí.
Väčšina uznávaných svetových maratónov sa teší veľkej obľube. Ide o vytrvalostnú disciplínu, kde každý, kto dorazí do cieľa, je istým spôsobom víťaz. Maratóny zaznamenávajú z roka na rok viac a viac účastníkov, ktorí sa chcú popasovať s tou 42 kilometrovou traťou.
Na vytrvalostných športoch je čosi veľmi príťažlivé. Človek bojuje sám so sebou. Žmýka svoje telo, ktoré má síce svoje limity, no všetko je v hlave. Vytrvalec sám dokáže svoje limity posúvať do neuveriteľných hodnôt. Často sa bežnému človeku zastavuje nad ich výkonmi rozum a niekedy sa pýtame – prečo to vlastne títo “blázni” robia? Niekto by tvrdil, že pre zdravie. No o tomto by sa asi dalo aj polemizovať. Vytrvalostné disciplíny predsa nadmerne zaťažujú niektoré časti tela, čo sa musí skôr, či neskôr prejaviť. No to, čo neodškriepi nikto, je pocit z víťazstva samého nad sebou. Keď sa potom, čo dosiahne vytrvalec cieľ, začnú vyplavovať hormóny šťastia, športovec je vyšťavený ako citrón, ale napriek tomu veľmi šťastný. Každý z nás je najväčším nepriateľom samému sebe. Každý z nás bojuje so svojou lenivosťou, a to samozrejme nie len v športe. Myslíme si, že toto, alebo tamto nezvládneme, umelo si posúvame náš strop nižšie a podceňujeme samých seba. Drina, pot a tréningová bolesť, dokážu naše limity posunúť veľmi vysoko. Ale, ako som už spomínal, všetko je v našich hlavách. Musíme chcieť bojovať s najväčším nepriateľom, a keď porazíme samých seba, dosiahneme veľké víťazstvo.
Šport, a zvlášť ten vytrvalostný, má, z môjho pohľadu, jednu neoceniteľnú pridanú hodnotu. Obetujete bolesť a ako odmena sa dostaví vyčistenie “hrkálky”. Hlava plná stresu, starostí, povinností a každodenného zhonu si tiež zaslúži niekedy poupratovať. A tou upratovacou čatou by mohol byť práve vytrvalostný šport. Tak poďme na to! Žeby už dnes popoludní? 🙂