Premena
Keď som sa narodila, bola som maličká. To je asi normálne :). Spávala som v mojej postieľke. V takej s mrežou. Asi aby som neušla. Ale teraz už mám 4 roky a okrem dlhýýých vlasov, mám aj dlhé nohy. A postieľka mi začínala byť pritesná. Občas som svoje pohodlie vylepšovala tak, že som zaparkovala medzi mamkou a ockom v ich veľkej posteli. Mama sa síce furt sťažovala, že je nevyspatá, lebo sa mi musí uhnúť a spí na krajičku postele, ale otec, ten spí jak drevo a neuhne ani o centimeter. Vlastne aj on si občas posťažoval, že lepšie je zobudiť sa ráno na budík, ako na to, že ho niekto (to akože ja) kopne do hlavy! Možno aj tieto kopance primäli otca a mamu k tomu, aby sa situáciu rozhodli riešiť.
Tento mesiac sa to podarilo zrealizovať. Moji dvaja bratia dostali poschodovú posteľ a mne ostala tiež jedna veľká. Celú detskú izbu sme premenili ako v rozprávke. Hovorím “sme”, lebo aj ja som pomáhala. Dedko, babka a aj ockov brat Matúš prišli na pomoc. Najskôr sme sa “vyšantili” na stenách. Všetko dolu, až po panely. Strop, steny, podlaha, všetko malo byť nové… Prilepím tu aj niekoľko fotiek. Všade bol bord neporiadok…
Keď som sa postupne dostala do tempa, práca ma fakt začala baviť. Čo poviete na môj pracovne upravený face?
Na jednej strane majú chlapci poschodovú posteľ a na druhej strane izby vznikol “ružový” kútik. Teda môj.
