Marek Šefčík

Kúpil som si nové auto. Na lízing. V hotovosti som na to nemal. Mesiac čo mesiac splácam tučnú sumu, ktorú môj rodinný rozpočet nevie utiahnuť. Mám ale, ako dlhoročný klient, od banky možnosť ísť na účte k červeným číslam. Dá sa ísť do mínusu. Keď mi nabehne výplata na účet, tak sa ledva vyšplhám cez nulu, ale po zaplatení energií, telefónov, … sa dostávam nazad k červenej. A na začiatku mesiaca ešte mi banka vyrúbi poplatok za to, že som si od nich požičal. Svoje autíčko mám rád. Jazdím na ňom, tankujem, tuningujem. Idú Vianoce a manželka mi zahlásila, že by bolo dobre, keby sme deťom nakúpili nejaké darčeky. Lianke už dokonca čosi aj kúpila. Nejakú bábiku. Platila kartou. Ju absolútne nezaujíma, že na to nemáme. Pohádali sme sa. Zašlo to až tak ďaleko, že som si požičal na to, aby som splatil staršie dlhy. Je to zlé a vyzerá to tak, že usporiadam verejnú zbierku. Hanba musí ísť bokom. Ide o mňa a moju rodinu. Určite sa nájdu ľudia, ktorí nám pomôžu. Ja tomu verím, že ma v tom nenechajú…

Máte plné zuby môjho nezodpovedného správania? Nepozdávajú sa vám moje rozhodnutia, ktorými som rodinku pripravil o dôstojný život? Po tom, ako som to tu zverejnil sa asi na mňa zvysoka …toto a nedáte mi ani cent, čo? Asi by ste mi teraz chceli povedať, že by som si mal dôsledky svojej rozšafnosti zlíznuť sám, a že dobre mi tak.

Niektorí boľševici (ale nie len oni) politici si myslia, že zasadnú po voľbách na teplé miestečko a môžu si robiť čo sa im zachce. Ako keby sa zbavili zodpovednosti. Ale nie! To je presne naopak, súdruhovia! Práve vtedy začína obrovská miera zodpovednosti za celý Národ. Nemôžte tliachať čo chcete, nemôžte rozhodovať svojvoľne, podľa toho, ako sa vám zapáči. Treba pritom aj rozmýšľať (to je pre vás taký cudzí termit pre vás, ale dá sa voľne preložiť, že používať mozog… alebo aj mozog je cudzí termit?). Treba uvažovať, či moje rozhodnutie nedostane ľudí do srabu, či skôr nepoškodím, ako polepším a podobne. Boli by ste, priatelia, donútení k premýšľaniu a väčšej zodpovednosti za to, čo vypustíte z huby, alebo za to, o čom rozhodnete, keby ste sami mali znášať dôsledky za svoje činy! Ak sa vám zakaždým podarí úspešne usporiadať verejnú zbierku (tak ako sa to, v súvislosti s problémami v mojej rodinke, podarí mne – verím), tak budete nezodpovední furt. Teraz mi napadlo, že vám sa to musí podariť. Lebo vy to zabalíte do balíka s názvom “dane” a dáte to ľuďom platiť povinne. Kurnik! Keby som tak ja mal taký nástroj… “dane šefčíkovcom” 🙂

No, … ale to nie je sranda. Politici (rozumej najnovšie súdruh Fico) sa nám smejú do ksichtu, arogantne vyťahujú tu miliónik, tam miliónik z našich peňaženiek a z peňaženiek našich (ešte nenarodených) vnukov. On sa raz vyspal (vyzerá, že veľmi dobre “dočervena”) a zakázal poisťovniam produkovať zisk. Presne podľa hesla – Poručíme větru, dešti. A teraz? Teraz sme (malo by byť správne napísané, nie my, ale on) prehrali súd a máme preto zaplatiť 20 miliónov eur plus 3 milióny súdne trovy. Ale prečo my? Prečo by to nemohli pripísať jemu na vrub? Prečo za svoje komunistické rozhodnutie nenesie zodpovednosť len on sám? Iní (vtedajšia opozícia) mu spievali už vtedy, že to nedopadne dobre, ale on, báťuška, sa bil do pŕs a vyhrážal sa, ako on zakáže, ako on nedopustí. A pokašľal to poriadne. Netreba nám druhý dôchodkový piliér, ani rovnú daň, ani súkromné vlastníctvo, ani vlastný názor, … iba vodcu. Tak nech sa páči. Tu je, v plnej kráse. A ešte neskončil…

A viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Že prvé je výmysel a to druhé reálne žijeme. Že mne žiadnu zbierku netreba robiť, lebo to hospodárenie v mojej rodine, ktoré som popisoval, som si vymyslel. Snažím sa niesť plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a aj z učiteľského platu uživiť dôstojne svoju rodinku. Ale tá druhá časť článku, je tvrdá realita. Z našich vrecák odchádzajú milióny eur. Kto vie, ako sú na tom jeho vrecká?!