Marek Šefčík

Keď som pred mesiacom písal ostatný článok, vedel som, že sa chcem týchto aktivít na istý čas vzdať. Nie preto, že by nebola slina, práve naopak – skutočne bolo o čom. Ale chcel som sa chvíľu odmlčať. Ako učiteľ mám prázdniny (dovolenku). Keďže manželka pracuje a nevymýšľali sme žiadne prázdninové tábory pre deti, som s nimi a snažím sa im venovať. Druhý a tretí júlový týždeň sme prežili pri rodine, ktorú máme na východe Slovenska. Odvtedy sme doma. Varím a vymýšľam program pre deti. Cyklovýlety máme veľmi radi, občas si ideme s priateľmi zahrať futbal, ale najväčší úspech majú u detí samozrejme návštevy kúpalísk… Troška sa vo mne prebúdzajú výčitky svedomia, že sa nie a nie dostať k písaniu záverečnej práce, ktorú po absolvovaní vzdelávania už treba konečne napísať. No tieto výčitky hneď uhasí myšlienka, že počas školského roka som nemal a ani nebudem mať na deti toľko času, koľko by som chcel.

K tomuto článku som sa odhodlal po tom, čo som si v médiách prečítal správu o predsedovi KDH. Najskôr som študoval v Prešove a viem, čo ma to stálo učiť sa na štátnice, či písať diplomovku. S božou pomocou som to zvládol. Aj to si pamätám, keď som v Olomouci študoval matematiku. Chcel som. Vedel som, že popri pracovných a predovšetkým rodinných povinnostiach to bude veľmi náročné štúdium, ale napriek všetkému som do toho šiel. Neraz som vstával ráno o štvrtej, učil som sa, potom šiel do práce, o piatej popoludní znova učenie. a skúšajúci nám nič nedarovali. “Ale tohle musíte vědet, kolego!” – znie mi v ušiach doposiaľ vyprevadenie z jednej z neúspešných skúšok. Podobne ako v prvom prípade na Prešovskej univerzite, aj na Palackého univerzite som písal záverečnú prácu usmerňovaný svojim konzultantom celkom sám. A som rád, že to tak bolo. Bolo zopár ľudí, ktorí ma povzbudzovali, aby som si šiel robiť doktorát. Že ako ináč by som si mal ako učiteľ polepšiť? (Myslí sa predovšetkým čo sa týka mzdy.) Lenže mne sa do toho veľmi púšťať nechce. Milujem svoju rodinku a odhliadnuc od toho, že by to stálo nemalú čiastku z rodinného rozpočtu, stálo by ma to množstvo času. A možno ani na to nemám.

Keď sa tak okolo seba rozhliadnete, zbadáte, že sa tu rozmohla neskutočná titulománia, ktorá velí ľuďom na rôznych pozíciách hnať sa za titulmi. Často proti zdravému rozumu. Takýchto prípadov je množstvo. Ekonómka za priehradkou v banke si kvôli tomu, že sa bojí o svoje miesto (na ktoré netreba vysokoškolský titul) predsa spraví vysokú školu a vyštuduje povedzme učiteľský smer – vyučovanie náboženstva. Učiteľka fyziky na strednej škole si spraví doktorát zo sociológie! Aby sme si rozumeli – ja nikomu neberiem to, že sa chce vzdelávať a zdokonaľovať. Lenže v mnohých prípadoch tu ide skutočne len o honbu za titulmi. Ambicióznemu človeku, ktorý sa ženie za vlastnou prestížou v podobe získavania titulov neraz zlyháva rodinný život. Otec, či matka takto ochudobňuje svoje deti o seba samého často vo veku detí, keď rodičov (oboch) najviac potrebujú. A ešte je zaujímavé, že v kurze je práve sociológia… Čo tak veľké doktoráty z matematiky, z biológie, či z angličtiny? Neskúsite? Aj nás učiteľov často ťahajú na mnohé vzdelávania či školenia, ktoré sú mnohokrát oničom. Honba za kreditmi. Mávam niekedy pocit, že ideál učiteľa je ambiciózny, stále sa vzdelávajúci človek bez záväzkov, slobodný, bezdetný a hubudržiaci čo sa výplaty týka. Brrr.

Dozvedel som sa, že predseda KDH Ján Figeľ dostal titul PhD. zo sociológie za nejakých zvláštnych okolností. Článok o tom je tu. Som KDH pozitív a aj preto ma mrzí, že človek na najvyššom poste tejto strany sa  hrdí vedeckým titulom, ktorý mu udelili aj za prácu, ktorú nepísal sám… Na internete možno nájsť ponuky ľudí, ktorí sú ochotní za istý poplatok napísať bakalársku, diplomovú, rigoróznu prácu. Je to choré a znova len o tom, že kto na to má, tak si titul aj kúpi. Bude sa o kauze Figeľ teraz v médiách rečniť, bude sa to rozmazávať. Nech. Každý je zodpovedný za svoje činy a ja vždy opakujem, že napokon na drevenom krížiku bude len “Marek Šefčík”. Bez nadobudnutých titulov, bez pretvárky, bez akejkoľvek hry na niekoho iného. Pri poslednom súde sú určite iné kritériá a nezaváži žiaden akademický, ani vedecký titul. A snáď ešte priťaží ten protekčne nadobudnutý.

“Svetská sláva – poľná tráva.”