Marek Šefčík

Hrmenie utíchlo, blesky sa tiež umúdrili, aj lejak prešiel. Kde tu ešte spadne nejaká kvapka… Zdalo by sa, že vzduch by mal byť čistejší, dýchať by sa malo ľahšie. Opak je však pravdou.

Slovenskí lekári a ich odbory vyhrotili situáciu do maxima. Keď vláda povoľovala a postupne plnila ich požiadavky (lebo sa chcela dohodnúť a prijať rozumné kompromisné riešenia), zostala pritlačená k múru aj pri tej poslednej – pri navýšení platov. Hlaveň pištole pritom mierila priamo na bezbranného pacienta. V tejto situácii sme, okrem iného, zistili, že máme prezidenta. Ten sa pokúšal niečo riešiť vyhlásením núdzového stavu a chcel tak donútiť lekárov pracovať. Fandil som v tej situácii, na kyslíkový dlh dosluhujúcej, padlej vláde, aby necúvla. Uvedomoval som si, čo sa deje v nemocniciach, vedel som, že pacient trpí. Napriek tomu som dúfal, že, po odhalení podstaty štrajku lekárov, keď bolo jasné, že im ide o ich vlastné peňaženky, vláda necúvne.Namyslení kollárovci sú presvedčení o vlastnej nenahraditeľnosti. Pomoc lekárov zo susedných Čiech muž stojací na čele štrajku označil za okupáciu podobnú roku 1968! Nie, ani náznak podobnosti tam nebol. Tí lekári mali len pomôcť zachraňovať životy ľudí. Aj odborníci z Ukrajiny už boli nachystaní prísť. A hrozilo, že sa ukáže, že ani štrajkujúci lekári nie sú nenahraditeľní polobohovia. Preto tie narážky na okupáciu.

Ja si pomôžem prirovnaním z ich vlastného prostredia. Ak chcete vyliečiť ranu, potrebujete ju najskôr dezinfikovať. A to bolí. Vlastne páli. No potom prichádza úľava, keď rana nehnisá a postupne sa zahojí. Alebo ináč – najskôr musíte vydržať nepríjemné vŕtanie zuba, až potom prichádza plomba a pokoj. Poznáme to. Jednoducho bez bolesti to často nejde. Ak by sa naplnil scenár, že by vláda už ďalej neustupovala a nepridala lekárom na výplatných páskach v priebehu budúceho roka 400 €, tí by sa… No, čo by sa stalo? Ak by sa spakovali (aj keď pochybujem, že ich s otvorenou náručou všetkých čakali v Nemecku, či v Anglicku), pacient by, prechodne, istý čas trpel, ale potom by prišlo k vyčisteniu vzduchu a k úľave. Áno, pracovali by tu, okrem našich odborníkov aj česi, ukrajinci, poliaci, indi. No a? Starali by sa o naše zdravie za tie peniaze, ktorými niektorí naši lekári pohŕdajú, možno ešte lepšie.

A čo sa stalo teraz? Lekárom je jedno, že štát, či celá Európa nie je v kondícii, aby mala na tak rapídne zvýšenie platov. Požičiame si. Zadĺžime sa ešte viac. Zaplatíme ich. A iní z hniezda nebudú chcieť podobnú porciu? Ticho po búrke je len ilúziou. Už sa ozývajú niektorí ambulantní lekári, že aj oni majú málo. Ale kto vie, čo na to policajti, hasiči, učitelia,… A viete čo? Keby sa tak na prácu vykašľali ľudia z technických služieb a smetiari, zožrali by nás potkany a zničili epidémie… A lekárom by nepomohlo ani tvrdenie, že oni zachraňujú životy, že ich povolanie je zodpovednejšie a mohli by mať platy aj 3000€, nemali by šancu zachrániť ani seba samých. Bez zodpovednosti a skromnosti sa môže ľahko stať, že si podáme ruku s Gréckom. Bojím sa, že sa znova zatiahnú olovené mračná.

Aby bolo jasné – nemyslím si, že lekári sú na Slovensku ohodnotení dobre. Ale to ani pekári, vodiči autobusov, učitelia,… Tiež dôchodcovia nevyskakujú. Ak zvyšovať platy, tak podľa možností a kondície krajiny v každom sektore. Navýšenie o 400€ lekárom v nemocniciach v čase krízy, keď sumy na výplatných páskach mnohých ľudí sa nevyšplhajú ani celkovo k 400€, je facka tým, ktorí sa snažia vyžiť aj z mála.

Niektorí kollárovci-lekári navyše ukázali svoj “charakter” ešte v niečom. Keď nastal núdzový stav, hromadne ochoreli. Iní kolegovia, ktorí na tom tiež nesú vinu, im vypisovali vymyslené péenky. Vymyslieť si chorobu bolo pre mňa vždy niečo nízke, prízemné. Ja to považujem za podvod ako každý iný a myslím, že títo ľudia nemajú ďaleko zlegalizovať si vo svojom svedomí ani iné nemorálne praktiky. Napríklad u študentov sa takéto niečo považuje za normálne. Mne sa nad tým zastavuje rozum. No a teraz dali príklad všetkým naši inteligenti – lekári. Že, čo ak boli skutočne všetci naraz chorí? Nebuďme smiešni. Tomu kto verí?

Pred dvoma týždňami, keď ešte hrmelo a bola búrka, si náš Marek zlomil ruku pri futbale. Šli sme na pohotovosť do Skalice. Naprával mu tam ruku a vyšetroval ho pôvodom Ind. Nižší, tmavšej pleti s lámanou slovenčinou. No a čo? Odborník. Ďakujem jemu a tiež ďalšiemu chirurgovi, ktorý tam bol. Vlastne ďakujem všetkým lekárom, ktorí zostali pri nás pacientoch a snažili sa nám v ťažkých chvíľach pomôcť. V tom čase na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemali ani jedného lekára… Peniaze nie sú všetko. Odbornosť, poctivosť a čestnosť. To často absentuje. Ani to, ani vylepšenie vzťahu lekára k pacientom a jeho starostlivosť sa tými 400€ nezmení. A práve to je to, čo našim lekárom často chýba. Česť výnimkám.

Mám skutočne veľmi zmiešané pocity z udalostí, ktoré tu až neprimerane dlhý čas zaťažovali našu spoločnosť. Ale mám ešte niečo. Obavy z ďalších oblakov na oblohe. Majú totiž veľmi nepríjemnú tmavošedú farbu…