Marek Šefčík

Nepokazme to! (zdroj: pravda)

oni už “zdochýnajú” a je veľká nádej, že sa to na dobré lepšie obráti aj v spoločnosti. A potom vyletíš na pódium a v emóciách zarveš výrazy, ktoré sa na pódium fakt nehodia. A čo oni? Jednoducho sa toho chytia ako keby si bol minimálne protištátny živel a zradca republiky. Spoločnosť sa začína prebúdzať a skutočne slušnieť, ale ak takto necitlivo vystúpiš, tak im dávaš zbytočne príležitosť k tomu, aby pozornosť otočili v negatívnom zmysle smerom k tebe. Nafúknu to jak brno, aby sa to aspoň troška podobalo tým bezcharakterným pľuvancom do tváre ľudí, ktoré páchajú deň čo deň oni. Čítaj ďalej…

Branisko (zdroj: hiking.sk)

Už sa mi to pár krát stalo. Zdalo sa to komplikované, ťažké, často neriešiteľné. Veľký smäd. Ale kdesi poblíž bola studňa, z ktorej načrieť už nebolo ťažké. Mohol by som tu rozpisovať dlho predlho, ako ma v mojom živote sprevádza ktosi, kto nedovolí, aby som smädom zahynul. Vždy je poruke niekto, kto pomôže, vždy je blízko nejaká ochranná ruka. Svoju slabosť a obmedzenosť cítim na každom kroku… Čítaj ďalej…

ZŠ Spišské Podhradie

Už by som nevedel ani vymenovať všetkých spolužiakov zo základky. Mám po štyridsiatke, prešiel čas. Z gympla mávame stretnutia, ale zo základnej nie. Žijem kdesi na západe krajiny, odišiel som pred rokmi zo svojho rodiska. Vraciame sa tam na návštevy k rodičom, aj teraz sme boli. Spolužiakov stretávam sporadicky. Čítaj ďalej…