Marek Šefčík

Mladí ľudia majú v sebe “šťavu”. Dokážu človeka obohatiť. Áno, vyčítame im aj také či onaké chyby, ale v svojej podstate, kdesi vnútri, hlboko v srdci majú rozkvitnutú voňavú lúku radosti, chuti do života, túžby po prijatí, porozumení, láske. Rastie a rozvíja sa v nich, ale “poveternostné” vplyvy vonkajšieho sveta im často velia mať tieto túžby schované, navonok hrať pózy, prispôsobiť svoje správanie niekedy aj divnej partii, do ktorej sa dostali. Kvietky na lúke sú niekedy pozatvárané, ale to neznamená, že nečakajú na vykuknutie Slnka a príležitosť rozvinúť sa do krásy. Čítaj ďalej…

Dakedy mal kravu, vyrobil mlieka, tvarohu, masla. Narobil sa jak taký kôň na lúke s kosou pri dorábaní sena. S vidlami v ruke pri odpratávaní hnoja. Tŕpol, keď bola teľná a malo prísť na svet teliatko, len aby sa nič nestalo. A spieval si pri tej tvrdej robote. (Mimochodom som vďačný za to, že som k takej robote, keď sme mali kravu, pričuchol.) Keď bolo dosť pre neho i pre jeho rodinu, tak voľačo predal. Aby aspoň na pšenicu zarobil… Čítaj ďalej…