Keď som ju videl, ako “dobieha” posledné metre kolenačky po tvrdom asfalte, tvárou otočenou do prachu cesty, neveril som vlastným očiam. Zdravotníci kráčali okolo nej s pripraveným vozíčkom. Nechcela nastúpiť a nechať sa odviesť. Cítila, že cieľ je blízko a chcela sama sebe dokázať, že to zvládne. Racionálne uvažovanie by ju zrejme zastavilo, no emócie ju hnali do cieľa. Musíš! Prekonaj sa! Ukáž, že je v tebe obrovské odhodlanie a sila. Všetko toto bolo príliš silným motorom, ktorý bol neustále v otáčkach a nedal sa zastaviť pred dosiahnutím cieľa. Prekážka bola obrovská. Vlastné telo. Slabé a predsa tak silné. Vyšťavené a predsa ešte nachádzajúce posledné zvyšky síl… A zvíťazila vôľa. Čítaj ďalej…
Lenin, Lenin a zas Lenin. Z každej strany Lenin. Je úplne všade. Až sa bojím otvoriť konzervu… Ak si dobre spomínam tak takto nejak sa to kedysi vtipne hovorievalo. No a niektorí ľudia majú podobné pocity aj teraz pred referendom. Všade na nás číha kampaň a antikampaň, v tlači aj na nete sa vyjadrujú odborníci z takej, či onakej oblasti, aktivisti za, odporcovia proti, ale i obyčajní diskutujúci laici. Každé referendum, ktoré tu doteraz bolo sme viacmenej odignorovali. Jednoducho sa nezdvihla ani každá druhá voličská zadnica a nedošla k urnám. A tak sme sa spoločne postarali o neplatnosť všeľudového hlasovania. Iba raz, jediný raz naše voličské zadky poväčšine nezostali rozložené na pohodlnom domácom gauči a unúvali sa presunúť za plenty. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bolo označované za jedno z najdôležitejších rozhodovaní v novodobých dejinách Slovenska. A vtedy sa dialo presne to, na čo sedia slová – … až sa bojím otvoriť konzervu, či z nej nevykukne referendum o EÚ. Čítaj ďalej…