Marek Šefčík

Po roku a pol prišli na Slovensko na návštevu. Peťa, Lucas a Gael. Kedysi bývala Peťa so svojim bratom Martinom aj s rodičmi oproti nám. Zvykli sme si na nich. Naši susedia so svojimi starosťami aj radosťami. Občas sme zašli k nim na návštevu, občas oni k nám. Pozhovárali sme sa, povzbudili navzájom. Pred časom si “susedia” postavili dom a presťahovali sa. Stretávame sa už menej často, ale povedal by som, že o to radšej. Petra cestuje po svete, pracuje na istom projekte už niekoľko rokov v Brazílii spoločne so svojim priateľom Lucasom. Majú spolu chlapčeka – Gaela. Keď sa nám narodila naša Lianka, stala sa tiež aj radosťou ich rodiny. Tešili sa s nami. O rok neskôr sa radosť znásobila. Prišiel na svet Gael, a to bolo to pravé. Urobil nielen svojich rodičov, ale aj babku s dedkom šťastnými. Mladí bývajú v Brazílii a teraz sú tu na návšteve. Pozvali nás k nim… Čítaj ďalej…

Bývame od našich starých rodičov dosť ďaleko. My v Holíči, čo je vlastne na hraniciach s Českom, oni kdesi ďáááleko pod Spišským Hradom. Preto s nimi nie sme tak často, ale chodíme k nim len príležitostne, zopár krát za rok. Teraz boli Vianoce. Už začiatkom decembra som hovorila mamke, že chcem ísť k babke, a že sa teším. Začiatok Vianoc, narodenie malého Ježiška, sme oslavovali ešte doma. Aj stromček sme mali. Živý, voňavý. A pekný. Moji bratia boli s ockom dokonca na polnočnej omši. Vydržali. Dostali lego a skladali ho skladali až do polnočnej. Čas im ubehol rýchlo. Aj mne. Ja som si výdatne pospala. Potom už som sa nemohla dočkať, kým prejdu ešte dva dni, aby sme už cestovali na východ. A aby som nezabudla – okrem iného som dostala pod stromček žehličku. Takú čo svieti, hrá melódiu, aj vibruje. Tešila som sa, žehlila som, čo sa dalo. Aj rifle priamo na ockovi. Ale žehlička mi spadla a prestala hrať. Tí Číňania zas niečo pohnojili. Blbli nejaké kontakty. Nevadí. Mala som aspoň o dôvod viac, tešiť sa na cestu, lebo som vedela, že ockov brat Matúš mi to určite opraví. Aj babke do telefónu som to povedala. Všetko o mojej pokazenej žehličke… Čítaj ďalej…

Sú chvíle, keď neviete, čo povedať. Pamätám si ich zopár. Jednoducho sa vám minú slová. Alebo ešte takto – slovami sa dá popísať mnohé, lenže nie všetko. Situácia presiahne akúsi hranicu. Nastúpia gestá, pohľady, možno objatia. Čítaj ďalej…

Môžte súhlasiť, alebo nesúhlasiť s názormi a postojmi, ktoré mal nebohý Václav Havel, ako prezident Českej republiky. Rovnako môže obdiv, alebo kontroverznosť vyvolávať “vládnutie” a osoba súčasného prezidenta našich susedov Václava Klausa. V každom prípade si môže taký Čech povedať, že mal, či má prezidenta s názorom, prezidenta inteligentného, ktorý má minulosť, ktorý má čo povedať v svojom úrade, ale ani v budúcnosti to nebude len nerešpektovaná bábka. Čítaj ďalej…